Maska

19. augusta 2019, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Do seba býva zahľadená –

Zrkadlo sa jej ukláňa,

Nepadá ale na kolená:

Veď ona nie je pyraňa –

Sama svoj obraz neohlodá,

Iba si oči popasie…

Nezmýva stopy Času voda.

(Vädneme ako po masle.)

Ukryje póry štipka púdru,

Vonný krém čosi utají…

Zrkadlá krásou neohrdnú.

(Sadajú na lep lapaji…)

Úlisný had sa z kože lieni,

Keď sa mu stará obnosí.

Čas drží žabu na prameni –

Trápne sú smiešne ponosy.

Čas všetky rany nevyhojí.

(Vydumal ktosi taký blud.)

Mušketier Času po súbpji

Nenechá z rán nás vybrdnúť.

Len Večná Láska nepoľaví –

Odveká Túžba Života.

Prilieta Anjel Hriechu kľavý –

Klbko sa opäť zamotá…

D r a g o 21/22022017