Do Seba

22. augusta 2019, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Hľadáme Nebo tam, kde nie je.

Očistec čuší na Duši.

Presvitá Dúha z beznádeje.

Zaprší… A zas neprší…

Obloha je len pre vzmach krídel,

Hady sa plazia po púšti.

Sám seba chasník keby videl,

Do Vnútra si sa nevpustí.

Naboso ani zaobutý –

Nečistia Dušu rohože.

Pokým sa číra Voda rmúti,

Výčitka veľa nezmôže.

Pokým sa Živá Voda kalí,

Na Duši nič sa nemení.

Aj veľký hráč je veľmi malý,

Darmo má telo v brnení.

V Tebe je Nebo, v Tebe Peklo,

Nie nad hlavou, nie v podnoží.

Priveľa sĺz aj krvi tieklo –

Hravo sa človek položí.

Pod kýmsi ktosi chrbát hrbí,

Iného nič sa netýka.

Ľahko sa lámu prúty vŕby,

Zhorkne aj sladkosť perníka.

Prebíja jedna karta inú –

Dámu túz, dáma horníka…

Erida vprskne do hry slinu

A zdravý Rozum zavzlyká…

D r a g o 23/24022017