V Krajine Zázrakov bez Alice

3. septembra 2019, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Voda sa sypala, piesok sa lial,

Poddaní reptali – nahý je kráľ…

Padali poradné hviezdy z neba,

Dopadli na hlavu (Tak im treba…)

Každý sa namáhal dostať k slovu,

Každý sa pretláčal ku válovu,

Každého mátalo teľa zlaté.

Písali zmizíkom po plagáte.

Stavali plešatým dupkom vlasy.

Každý sa k inému bohu hlásil.

Strnulý chrbát sa náhle ohol –

Menia sa zásady na alkohol.

Príroda plakala, svet sa menil,

Táraji tárali v cudzom znení.

Pôda sa scvrkáva, kameň vládne,

Narkissos hľadá svoj obraz na dne.

Piesok je zákerný, vody zradné,

Vysýcha studnica nenápadne.

Blázni sa radujú sľubom vratkým,

Záplaty neskryjú zmätky – statky.

Chmáry sa sťahujú, tmavne nebo,

Živý je človiečik nielen chlebom.

Úsvity pobledli, hmly sa valia,

Valia sa kolesá cez úskalia.

Kirké vše premení ľudí v bravy,

Hlava vie, no jazyk nedovraví…

Menia sa tvrdoši na mäkkýše.

Ruka chce, no pero nedopíše…

D r a g o 09/11032017