Cez Štrbinu

21. októbra 2019, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Otvorme bránu rannej Zore –

Zo šedín Neba vanie chlad –

Netmolí nech sa po obzore,

Stuhlému dá nech pookriať.

Otvorme bránu od Úsvitu –

Slnku sa predrať nedarí.

Nalievam čašu nedopitú –

Uliatbu Bohom – do trávy.

Nech bude Svetlo – ako z knihy,

Odhalia nech si kvety tvár.

Vpíjajme Žitia okamihy –

V každom sa tají Avatar.

Napijú nech sa Lúče rosy,

Nech žblnká voda pramenná.

O švitor ranné vtáča prosí.

Chmúry nech myseľ netienia.

Svetlo je jedno, štrbín mnoho.

Polienko patrí do vatry.

Hrbia sa hory pod oblohou,

Hrby hôr Svetlo roztatrí.

Tak ako bolo na Počiatku,

Nech bude Svetlo deň čo deň.

Bezhviezdna noc má pamäť krátku,

V Slnku je Božia pochodeň.

D r a g o 02/03052017