Okuliare do Tmy

17. novembra 2019, Drahoslav Mika, VERŠE NOCI

Od milej som dostal okuliare –

Biely rámik s ružovkastým sklom.

Osvedčené – staré, ale jaré.

Bodnú mi na rande pod oknom.

Nič to, že to bude po polnoci,

Mesto ešte nemá právo spať.

Schádzajú sa cvokyne i cvoci,

Zmagorený z čuča kamarát…

Roztočíme medzi blokmi párty –

Bez guláša, torty, bez chleba,

Marišky dnes nahrádzajú sparty,

O iné sa starať netreba.

Len o fľašu – na jedného jednu.

Nálada sa sama rozgrúli.

Závistlivci na balkónoch blednú.

Jointa si frajer vyhúli.

Poputuje ako deva fľaša

Od úst k ústam, cícer po brade.

Majáky áut až sem nedostrašia,

V tele čierna mačka zapradie.

Opičí škrek v betónovej džungli.

Miesto Luny svietia mobily.

Každý s každým sme si slastne štrngli,

Z nudy sme si lásku sľúbili.

Len keby tak skoro nesvitalo…

Vtáci, čoby ušli z opery…

Vychádzajú prvé muchy na lov.

Ružový sen sa mi zošeril.

D r a g o 22052017