Sedem z Desiatich

8. decembra 2019, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Držal som sa siedmych z Desatora –

Kôň má štyri nohy, ja len dve.

V chorom Svete stonie Duša chorá,

Svedomie je tieňom na stene.

Neveľa som prešiel, chybil veľa –

Pokušení vždy je viac než dosť.

S potechou si zo mňa Osud strieľal.

V Živote je každý chabý hosť.

Vedení sťa bábky na špagáte –

Gašparkovia, princezné a tak…

Režú uši platne obohraté,

Bez koľají nepohne sa vlak.

Potkýnam sa, raz tápem, raz padám,

Znova vstávam, Čas ma vlečie vpred.

V rajskom sade spoznal Evu Adam –

Odriekanie neuhasí smäd.

Márne v prítmí Duše Život kluše –

To, čo bolo, toho dávno niet.

Hory, more, slnečné dni, pľúšte…

Hreje ale Láska z mladých liet.

Spomienky sa do pamäti vlúdia,

Potichšie dnes srdce ševelí.

Prichádzajú – odchádzajú Ľudia,

Blúdi Láska v nočnej košeli.

D r a g o 02/03102017