Trinásť
17. decembra 2019,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Sú také postele
Na ktorých nikto nespí
Je mlyn čo nemelie
Aj zlých sa veľa vmestí
.
Sú trápne pódiá
Na ktorých nikto nestál
Opitým z ópia
Stále sa máli miesta
.
Sú srdcia zo žuly
Čo nikdy neľúbili
Život si prežuli
Láskaním cez mobily
.
Sú struny bez huslí
Z piesní sa slová tratia
Z Chleba nám odkusli
A prázdnu slamu mlátia
.
Vo svete vtáky sú
Čo majú nanič krídla
Tĺk má za noblesu
Zvrátené motovidlá
.
Sú chrámy bez ľudí
Neživo zvony zvonia
Mátožia preludy
Dušami bez vedomia
.
Duše sú zavreté
Niet kľúča od svedomia
Sám si bič upletie
Ten komu špina vonia
.
Duša sa upíše
Dlžobný úpis páli
Siahajú do výše
Len prázdne zradné skaly
.
Trápne sú úsmevy
Úlisný cerí zuby
Motyka vystrelí
Na trúbu trúba trúbi
.
Brešú psy, štekajú
Aj hryzú ako besné
Kladú nám na káru
Počiny svoje hriešne
.
Sú v nebi oblaky
Spod ktorých nezaprší
Bodajú bodliaky
Dusia sa prsty v hrsti
.
Sú vody lákavé
Mámiace z brehu ku dnu
Rojčiaci pri káve
Chcel by mať pivnú studňu
.
Útrapy z rozumu…
Z jaskyne prievan vanie
Chladia nás za splnu
Koncerty na ležanie
.
Sú také postele
Na ktorých nikto nespí
Dnes si sám usteliem
A vypnem počas siesty
.
D r a g o 19122017