Zahmlené
16. januára 2020,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Kamene sú vraj kosti Matky Zeme
Rieky sú žily, voda žitia krv
Do útrob Boha nikdy nenazrieme
Tápeme tupší, jak sme boli prv
.
Obloha plače – nebo slzy roní
Dýchajú živí vôňou zelene
Prilieta jazdec na ohnivom koni
Život je pohyb v večnej premene
.
Atómy Boha sú tu vždy a všade
Príroda saje silu z Vesmíru
My sme tu len na krátkej promenáde
Zvoľňuje Láska priestor násilu
.
Všetci sme štipkou – zrnkom piesku Boha
Zverení do rúk tajov Osudu
Každý sme Božej ódy jedna sloha
Vlečúca nošu plnú preludu
.
Život je Láska. Všetko v ňom sa hýbe
Voda aj vietor, každý Boží tvor
Vták dostal krídla, žiabre patria rybe
Nezvieme nikdy, čo tu bolo skôr (?)
.
Sliepka či vajce, abo iné droby
Zastreli taje hmlisté opary
Život je zmesou Ducha, Pôdy, Vody
Keď sa to v Božom kotle prevarí
.
Hory sú prsia, dolina je lono
Vyraší Žitie v živom oplodí
Vystieram ruky Slnka za balónom
Skôr než sa nový Noe nalodí
.
D r a g o 13/14112017