Papagáj
22. januára 2020,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Vysedel som papagája
Vopchal som ho do klietky
Už nie som sám – už sme dvaja
Odkázaní na pletky
.
Žako nikdy nepodvedie
Každé slovo uchopí
Zarastená tvár mi bledne
Ako obraz Európy
.
Ponúka mi žako kávu
Len čo vstúpim do dverí
Nenechá ma bez pozdravu
Mne sa rozum šuverí
.
Opakuje to, čo večer
Vypočul bol v telkáči
Do topánok vláde tečie
A s nami sa neráči
.
Škrieka, ako je nám dobre
Jak nám bude sveta žiť
O hlasy si ktosi žobre
Ariadna má skvelú … niť
.
Prehľad správ je nekonečný
Žaka pamäť neklame
Chichoce sa ako slečny
V idiotskej reklame
.
Žako nie je v žiadnej strane
Neidú mu po vôli
Hádal by som sa s ním márne
Dutá hlava nebolí
.
Opakuje večné sľuby
Píšu o nich noviny
Zjaví, jak nás všetkých ľúbi
A len on je bez viny
.
Strachujem sa oňho stále
Nemám ho len za vtáka
Konšpiruje po valale
Ešte biedu priláka
.
Papagáj je neúprosný
Bez pardónu vykričí
Kto kde kedy napakostil
V čiernohorskom Bečiči
.
Ľavé krídlo – pravé krídlo
Nevmestí sa do kože
Za to, čo sa porobilo
Za to žako nemôže
.
Za uši sa ťahať nedá
Sám nás za nos povodí
Papagáj je extra trieda
Vodu kalia podvody
.
Žako vie byť gavalierom
Pred dámami stiahne chvost
Nepýši sa cudzím perom
Svojeho má zatiaľ dosť
.
Za hovorcu by sa hodil
Vták sa pozná po slove
Na pivo by som s ním chodil
Loviť muchy jalové
.
Ďakujem ti, žako milý
Ďakujem ti nastokrát
Že si pre mňa v ťažkej chvíli
Najvernejší kamarát
.
D r a g o 16112017