Rekviem za Martu
28. januára 2020,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Nie všetky cesty vedú späť
Tratia sa stopy v Nekonečne
Núti nás Osud osamieť
Abo sa stratiť v ceste Mliečnej
.
Prechodí pútnik údolím
Údolím, čo sa Žitím zovie
V loviskách vekov zalovím
Ozvena či mi neodpovie
.
Ozvena vekov na Duši…
Márne si pútnik hlavu láme
Odpoveď chabú vytuším –
Život je púhe zdanie v klame
.
Odíde Človek po prti
Vyblednú stopy v slnka páli
Čas hrudu Vekov rozdrtí
Všetci sme niečí pozostalí
.
Nie z každej cesty vracia sa
Domov je razom prázdna diera
Život je Apokalypsa
Ktorou sa Človek preneviera
.
D r a g o 19112017