Na Vlásku

15. februára 2020, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA
Nie každý nápev za ozvenu stojí
Nenájde slovo ohlasu
Zmieta sa srdce v stálom nepokoji
V hrdle sa tóny roztrasú 
.

Vedú nás kroky hrboľatým svetom
Vylúdi nemý bôľny ston
Prejdené roky čoby vietor zmietol
Vysmieva sa ti fanfarón
.
Človiečik večne do priepasti hľadí
Stačí len postrk – a si v nej
Nazeráš cez plot Bohu do záhrady
Každý z nás sa raz pominie
.
Na vlásku visí to čo máme radi
Aj to čo radi nemáme
Nechodia k starcom na porady mladí
Sklame sa ten  čo neklame
.
Načiera chabo človek do svedomia – 
Akoby ani nebolo – 
Dokiaľ sa pod ním ľady neprelomia
Život je šmahom gigolo
.
Čiernu aj bielu vždy máš naporúdzi
Rozhodnúť máš sa pre čosi
Hodí si mincu nerozhodný v núdzi
Poctivosť sa dnes nenosí
.
D r a g o       21122017