Na Vlásku
15. februára 2020,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Nie každý nápev za ozvenu stojí
Nenájde slovo ohlasu
Zmieta sa srdce v stálom nepokoji
V hrdle sa tóny roztrasú
.
Vedú nás kroky hrboľatým svetom
Vylúdi nemý bôľny ston
Prejdené roky čoby vietor zmietol
Vysmieva sa ti fanfarón
.
Človiečik večne do priepasti hľadí
Stačí len postrk – a si v nej
Nazeráš cez plot Bohu do záhrady
Každý z nás sa raz pominie
.
Na vlásku visí to čo máme radi
Aj to čo radi nemáme
Nechodia k starcom na porady mladí
Sklame sa ten čo neklame
.
Načiera chabo človek do svedomia –
Akoby ani nebolo –
Dokiaľ sa pod ním ľady neprelomia
Život je šmahom gigolo
.
Čiernu aj bielu vždy máš naporúdzi
Rozhodnúť máš sa pre čosi
Hodí si mincu nerozhodný v núdzi
Poctivosť sa dnes nenosí
.
D r a g o 21122017