Mámenie
27. februára 2020,
Drahoslav Mika,
V DUŠE PODSVETÍ
Vezmi ma na ostrov, kde sa sype voda,
Na ostrov Pokoja, kde sa piesok leje.
Na lôžku vonných tráv srdce Láske oddám,
Zlatý dážď naprší z nebies do aleje –
.
Zlatý dážď láskania na peľasť od Dia.
Kde Duše splývajú, Ľúbosť je milý hosť.
Danae božský sen do bozkov povíja –
Zlatý šíp Erota odhalí nevinnosť.
.
Volajú objatia, nestojme na mraze –
Osedlám Pegasa – poetov koníka.
Sláviky lichotia ružičkám v oáze.
Kde Láska zakotví, svet spod nôh uniká.
.
Labutie perute k Léde sa privinú.
Na morskom pobreží dejú sa čudesá –
Šija sa obtúli o devu nevinnú,
Plamienok plápolá Diovi v nebesiach.
.
Baliť sa nenáčim, letí sa iba tak.
Do snov mi vstupuješ aj s túžbou v pohľade.
Výpravca vypraví bez Duší prázdny vlak!
Pojmi ma,.. Nastúpme… Nestojme na ľade…
……………………………………………………………..
Sto rokov samoty a jeden navyše –
Za rajské jabĺčko Dušu ti upíšem.
.
D r a g o 27122017