Poznanie
25. marca 2020,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Vždy bude čosi nedopovedané
Studnica slov sa zaviera
Vznáša sa Duša tíško, nebadane
Zastaví Čas nás vo dverách
.
Námaha márna vniknúť do Neznáma
Možno je všetko chabý Tieň
Do hmly sa halí živá panoráma
Plápolá v srdci pochodeň
.
Na hviezdy siahaš. Nevyznáš sa v Duši
Obzor je stále vzdialený
A čo je za ním, dá sa iba tušiť
Vesmír je plný znamení
.
Nevidíš, čo je za najbližším rohom
Nepoznáš cestu do Seba
Človeka spupnosť robí pseudobohom
Meňavka vždy je améba
.
Kolesom vrtí vrtká veverička
Zaberie chňup na návnadu
Teší ho pohľad cez farebné sklíčka
Bez chleba hry ho ovládnu
.
Márne je plakať nad rozliatym mliekom
Nad vodou, ktorá odtiekla
Keby si cisár zlaté šaty zvliekol
Videli by sme do pekla
.
D r a g o 15012018