Paberky

30. apríla 2020, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Paberkujem. Čoby po žniach klásky.

Zbieram Rána, Dni aj Večery.

Povytriasam z kapsy zašlé lásky,

Aj tak mi už žiadna neverí.

Boli júly, boli januáre,

Boli všedné dni aj nedele.

Láska rada vidí ľudí v páre,

V žarnove nás Osud premelie.

Plač na úsmev, úsmev v plač sa mení,

Skončí Dobro, Zlo sa začína.

Šťastný býva človek opojený,

Do blenu vie zhorknúť malina.

Začiatok vždy k svojmu Koncu speje.

Len vrtký had drží v tlame chvost.

Vyschnutý strom k žitiu neokreje:

Ryba a hosť – na tretí deň dosť!

Film Života uchováme v mysli,

Pokiaľ nám ho „admin“ nezmaže.

Vraciame sa ta, odkiaľ sme prišli,

Odparí sa čaša kuráže.

Paberkujem… Ako v detstve klasy…

So Životom nehodno sa prieť.

O iskierku Lásky vždy sa hlásim,

Pozýva ma Duša na výlet.

D r a g o 08022018