Ozvena
20. júla 2020,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
S bumerangom som sa nerozlúčil
Vracia sa mi ako verný psík
Na svojich sa chybách človek mučí
Kvôli cudzím bude robiť krik
.
Podstatné sa mená ohýbajú
Nepodstatným človek nepohne
Čvirikajú vrabce strechy skraju
Holuby vždy mierumilovne
.
Pečiatkujú velikánov z neba
Fortúna si sadá na voly
Na somáre dávať pozor treba
Íáčia, ak im nie je po vôli
.
Odvážnemu šťastie iba hrozí
Pred rozumným slepo uhýba
Mekotajú nenásytné kozy
V záhrade cap vždy je galiba
.
Zavážia jak kozie bobky reči
Podľa ktorých poznáš mamľasa
Zdravým ušiam počúvať sa prieči
Ako hlúposť chmuľa nadnáša
.
A keby tak ešte kvitnúť chcela
Bola Zem by jak ružový sad
Inkarnoval démon do anjela
Preto vanie medzi ľuďmi chlad
.
Bumerang je vyrieknuté slovo
Od steny sa jak puk odrazí
Raz sa teší Moloch na olovo
Inokedy súka pov/drazy
.
Bumerangy majú vlastný zákon
Každý ťulpas z radu vyčnieva
S bumerangom treba vedieť ako
Lebo schytáš ranu do čela
.
D r a g o 23032018