Na Posiedke s Časom (2)

19. augusta 2020, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Nazad sa neobzri – vrátiť sa ti zachce

Spomienka ustrnie, nohy sú drevené

Z topánky deravej vytŕčajú palce

Márne sa domáhaš – pes leží na sene

Len v Snoch sú návraty. Život ťa prebudí

Všetko dym zatieni, všetko raz uletí

Pamäť je palica Chronova na ľudí

Času sa nezbavíš, stúpa ti na päty

Spomienka je len tieň, len kruhy na vode

Je len svit Mesiaca, ktorý nás nehreje

Bublina vyfučí, len čo sa nabodne

Burinou zarastá chodníček nádeje

Nehľaď na obrázok – tej chvíle dávno niet

Nijaký okamih dvakrát sa nevráti

Na Chrona neplatí ochranný amulet

To len ty ukladáš spomienky do vaty

Dva razy nevstúpiš… Nebude repete

Len Duša klamaná veľakrát zabolí

Život je labyrint ukrytý na Kréte

Cestu von lemujú zvrátené idoly

Čo bolo, to bolo – nikto nič nezmení

Čo bude, nevedno – Čas tají osudy

Spomienka je púhym výňatkom z ozveny

Kohút ťa zakaždým zo snenia prebudí

D r a g o 13042018