Búrka nad Poľami
6. septembra 2020,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Mieša letné pole alkoholy
Zreje žitko, slivky, jablká
Aj také, od ktorých hlava bolí
Po nich sa tĺk svetom potĺka
.
Do medu sa utajila sila
V kyslých dažďoch kvasia uhorky
Na Duši sa rana otvorila
Poškuľuje moriak na morky
.
Azúrové pole čerti orú
Halí nebo sivá opona
Od zenitu hmlí sa ku obzoru
Zúbožený anjel zastoná
.
Hrdzavejú po(d)mazané hlavy
Nikto nikdy za nič nemôže
Dávi slučka, aj dav dávno dávi
Z hrošej kože režú rohože
.
Svedomiu sa nikto nespovedá
Alebo mu uši neslúžia
Za grajciar by chruňo mater predal
Na svadbe sa ženy omužia
.
Nevyvetráš hlavu v prievane
Nesú vetry z každej strany smrad
Zarepujú vrany v sivom ráne
Rád je trpák preto, že je rád
.
Na svete je detí ako smetí
Ešte viacej špiny okolo
Rýpu sa nám bagre vo svojeti
A bude nám, ako nebolo
.
Premenia sa na mašiny ľudia
Inkarnujú telá na stroje
S úsmevom nám zdravý Rozum pľundria
Pred oči nám stelú závoje
.
Poprcháva nielen z neba na zem
Ľadovec sa sype do Duše
Hladko ide iba ten, kto maže
Ožiera nám priadka moruše
.
Kobylky sa množia v jednom kuse
Raz z nich budú statné kobyly
Spíjajú sa klauni na funuse
Desať hriechov na kríž pribili
.
Nepadajú z Neba múdri ľudia
Padajú len padlí na hlavu
Pod Sitnom sa rytierovia nudia
Nezaplátaš pamäť deravú
.
Dozrievajú v poli alkoholy
Pri víne sa mušky vyroja
Rozlieza sa junáč po okolí
Pridlho sa rany nehoja
.
D r a g o 26042018