Ovady
27. decembra 2020,
Drahoslav Mika,
ĽUDOVKY
Ovady mi obletujú telo
Pristávajú priamo na kožu
Asi sa im po mne dlho cnelo
Ovady aj slona premôžu
.
Ovady mi obletujú Dušu
Naisto to nie je Boží tvor
Snoria po mne, lozia, štípu, kúšu
V bazéne má hniezdo labrador
.
S ovadmi si človek nezapláva
Dobytkové muchy nelenia
Trpia plecia, trpí tvár aj hlava
Ovady sa raz-dva oženia
.
Hneď po svadbe prídu na rad deti
Akoby ich siali z lietadla
Obnažím sa – hneď to na mňa letí
Nepomôžu žiadne mávadlá
.
S ovadmi sa človek nedovyspí
Kravy na ne majú aspoň chvost
Ovady sú čierne vzdušné krysy
Krvilačný nemá nikdy pôst
.
Nevyhladne ani nevysmädne
Pred zámachom ruky uletí
Popri ňom je na tom človek biedne
Zahrešiac si Dušu znesvätí
.
V stredoveku by to ináč bolo
Ovada by dali do klady
Doviezol ich z Číny Marko Polo
Aby nám náš život osladil
.
Len lenivý ovad neuhýba
Keď ho svižná ruka pričapí
Nepoučil sa na cudzích chybách
Tak mu treba! Nech nás netrápi!
.
D r a g o 10072018