Chvíľa
11. mája 2021,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Od Večnosti utrhla sa Chvíľa
Potichučky padla do trávy
Modrý Mesiac unudene zíval
Stojí všetko za groš deravý
.
Hodiny mi zrazu neti/ykali
Hoc sme dávno pertu vypili
Napínal si svrček krčné svaly
Ukryli sa v maku gorily
.
Hodiny som za ručičku pojal
Kus Večnosti – to nie je len tak
Cítil som sa ako teľa z vola
Čas z nás robí nepotrebný brak
.
Motáme sa medzi Minútami
Sekundy sa trúsia po prti
Pozdravil nás kocúr zatúlaný
Z menu si ho myši vyškrtli
.
Nie dva razy – sedemkrát som vstúpil…
Čo všetko sa v tráve nenájde…
Hlúpy by sa schoval do chalupy
Ja som išiel s Časom na rande
.
Stretli sme sa kúsok od Večnosti
Život si z nás robí stále špás
Skôr či neskôr každý sa ho zhostí
Večnosť je to, čo zostane z nás:
.
Čo zostane, keď tu nebudeme
Čo bolo, keď sme tu neboli
Venoval nám Osud štipku Zeme
Ostropestrec kvitne na poli
.
Prilepil som Chvíľu ku Večnosti
Za ruku ma berú hodiny
Kolíše sa medzi nami mostík
Neodmýva Léthé od špiny…
.
D r a g o 01082019