List bez Adresy
15. júna 2021,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Milý Josip – Vitafil!
.
Píšem Ti po roku
Píšem Ti list, ktorý neodošlem
Neodošlem, lebo tam, kde si
Žiadna pošta nechodí –
Ani psia, ani konská
A možno tam nemajú ani E-mail
Keby tam pošta chodila
Neposlal by som Ti ho prvou triedou
Ale reštauračným vozňom
.
Viem, usmievaš sa
Pozeráš ponad moje plece
A čítaš tieto riadky
Alebo skôr čítaš moje myšlienky
Usmievaš sa popod svoje čierne fňzy
Pokyvkávaš hlavou…
Vari vieš, že si spolu so svojou Dušou
Odniesol aj štipku mojej
Zobral si so sebou aj pár kvapiek
Môjho humoru
.
Cítim Tvoju prítomnosť
Viem, že občas zasahuješ do mojich
Myšlenok, spomienok, snov
.
Usmieval si sa už ráno
Keď som Ti zapálil
Spomienkovú sviečku
Aj keď som Ti pustil Tvoju
Obľúbenú Suliko
Aj keď som si nalial do pohárika
Goralskej borovičky
Tej, ktorú si mi venoval na moju 70-ku
A potom som cinkol
.
Usmievaš sa ako kedysi
U Jesenina alebo u U Majky
Krčmy bez dymu si neuznával
Tvoje miesto v šenku vychladlo
.
V už cudzej záhradke za traťou
Vybledli dočista dočista
Kamenné slovanské zástavy
Aj cigánska
Ohnisko nehreje, stromy vytínajú
Okoloidúcim nemá kto naliať
Pohárik vínka
Zmĺkla aj harmonika
A nemá kto kŕmiť
Bezdomové mačky
Nemá kto obetovať gréckym bohom
.
Vlastne – načo Ti to všetko píšem?
Stamodtiaľ to vidíš lepšie ako ja
Duša ve večná, všadeprítomná
Je rovnako rýchla ako spomienka
Spomenka môže vyblednúť
Duša si pamätá
.
Viem, že sa občas pristavuješ
Aby som sa necítil osamelý
Naše Duše sa spolu rozprávajú
O čom?
To vieme iba my dvaja.
.
Ja sa mám… Maj sa aj Ty
.
D r a g o 15062021