Čierny Pasažier

4. júla 2021, Drahoslav Mika, VERŠE DŇA
Potajme sa na chvíľu vrátim
V kožúšku z myší – za mnou tma…
Neozvú sa mi kamaráti
Spomienky na prst namotám
.

Načierno pôjdem – lístky nie sú
Nikdy vraj ani neboli
Odlieta starý havran k lesu
Do Duše detstvo mrholí
.
Stamodtiaľ hrejú lúče slnka
Z kúdele sa mi vije niť
Na listy višne vánok brnká
Húsatká lezú na pažiť
.
Kúrence krmí stará mama
Prikmotria k nim sa holuby
Ovečkám trčí z rúna slama
Z furmanca pastier zatrúbi
.
Na pašu ženie kozy, kravy
Čakajú lúky voňavé
Vrtichvost čierny psíček hravý
Pridáva sa ku výprave
.
Zvoláva ráno mama k stolu
Drobíme chlebík do kávy – 
Z domácej pece epištolu – 
V káve sa cukor roztaví
.
Voňala melta rodným ránom
Metlu mal drobizg za koňa
Sused nám voňal za dohánom
Od fajky nemal pokoja
.
Záhradu orú kone jeho
Pričuchnúť dá mi ku pôde
Vylieva sa mi brázda z brehov
Takto to ďalej nepôjde…
.
S priateľmi lozím poza pajty
Z cudzieho krv veď netečie
Kým sa pán farár domov vráti
Kmášeme sladké čerešne
.
Zamlčím hriech ten na spovedi
Dosť na tom, že vie o tom Boh
Anjela vyšle na prezvedy.
V duchu sa modlím za štyroch
.
Zvoláva zvon na službu Bohu
Babka sa letmo žehnala
Ja by som radšej do brlohu…
Krstili vo mne pohana
.
Ni zbla som tomu nerozumel
No idú chlapci, idem ja…
Mne lozia knižky po rozume 
Za pravdu tiahnem do boja
.
S Popolvárom i Jánom hlúpym
Naprávam krivdy na biede
Plagáty zdobia ploty, stĺpy…
V dedine kvitne JRD
.
Priatelil som sa s dobrodruhmi
Získali si ma písmená
Ďaleko bol som od koruhvy
Chodili chlapci na sená
.
Neskoršie muži. A ja s nimi
Do žatvy som sa pechoril
Budil sa zo sna rojko snivý
Volali hríby do hory
.
Bez knihy ani na krok z domu
Mával som tajné zákutia
Vyplaší ma len rachot hromu
Dažde ma ale nermútia
.
Vystavím sprche nahé telo
S jeseňou leto dotlelo
Maľujú vtáky zrána smelo  
Koruny stromov pastelom 
.
Volala škola, kamaráti
Lapajstvá, hry i nezbedy
Nejeden sen ma ku nim vrátil
Zvedavo zízam do triedy
.
Zviera mi srdce pri tabuli
Ku slovu príde palica
Abo pár faciek po papuli – 
Bývala taká obyčaj…
.
Nevstúpiš dvakrát…Nedá sa to
Všetko sa časom skomolí
Tratia sa stopy kamarátov
Roszsial sa smútok po poli
.
Vláčia ma nohy po bodľačí
Tu pichá… Tu dych nestačí…
Staroba ťahá koniec kratší
Nový svet detstvo zinačil
.
V záhrade rastú iné stromy
Dvory sú sťaby vymreté
Nestoja ľudia na priedomí
Dedina nemá repete
.
Vraciam sa naspäť… Potajomky…
Na voľný lístok z milosti
Uložím detstvo do zátvorky
Spomienok Čas ma nezhostí
.
D r a g o       03022019