Potýkal som si

10. júla 2021, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Potýkal som si so Životom

Pertu sme spolu vypili

Na Mliečnej dráhe som ho stopol

Vdýchol mi nektár do žily

Vysadil ma na modrej Zemi

Ďalej je pravda dvojitá

Vesmír sa hýbe, Svet sa mení

Topia sa rieky v korytách

Zazerá Osud občas krivo

Núka ma čašou horkosti

Vybíja klin sa iným klinom

Človek je žobrák od kosti

Takto si spolu lebedíme

Pozdvihne víno náladu

Nie všetci hráme v jednom tíme

Nie každý loví návnadu

Nie každý baží po koryte

Niekomu stačí drobná dlaň

Rosia sa čaše nedopité

Vybíja sa aj klanom klan

Rozdáva Plútos priehrštiami

Nevidí komu, slepý je

Mamona z ľudí Duše mámi

Bezmocné sú aj Fúrie

Rozbolí chrbát, potom nohy…

So Životom je sveta žiť

Berieme modré od oblohy

Atropos kým nám strihne niť

Potýkal som si… Čo je na tom?

Týkajú si aj blogeri

Človek je (l)živým automatom

Pramálo hodným dôvery

D r a g o 08022019