Smútia Vŕby
14. septembra 2021,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Keby vŕby plakať nevedeli
Plakali by ľudia o to viac
Pri rozlúčke, v prítmí, na posteli…
Viac by vyli vlci na Mesiac
.
Slzí réva – Božia matka vína
Slzy nemých tvárí dojmú tiež
Za príliv sĺz ľudia ľudí vinia
Smiech cez slzy kvapká na manéž
.
Krokodílie slzy svätúch roní
Ktoré razom vsiaknu do piesku
Smutno nôti slávik na jabloni
Záhada sa skrýva v oriešku
.
Nečujeme, jak Príroda kvíli
Vlievajú sa hriechy do morí
Slané slzy ľady roztopili
Rozumu sa človek nekorí
.
Smútia vŕby, rezignujú stromy
Zdobia nebo chmáry ľútosti
Quasimodo sa k nim nedozvoní
Príroda sa bôľu nezhostí
.
Na plytčine viaznu naše city
Vysmievajú sa nám démoni
Snáď je ešte pohár nedopitý
Snáď nám ešte hrana nezvoní
.
D r a g o 25032019