Po Vtákoch
23. októbra 2021,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Zašvitorí osamelé vtáča
Do rannej hmly havran zakráka
Skáče vrabček, miesto aby kráčal
Zavial vietor stopy tuláka
.
Kedysi k nám kŕdle prilietali
Lastovičky pásli po muchách
Sokol – myšiar nad sídliskom králil
Na parapet holub zabúchal
.
S hrdličkami sme si hrkútali
Aj drozd čierny hodil s nami reč
Aj sýkorka – vtáčik milý malý
Okrídlené kŕdle sú dnes preč
.
Rúbu drevo, nie sú hniezda, chrústy…
Z korún stromov sú len haliere
Od chémie človek neupustí
Kde niet, ani peklo neberie
.
Zostali nám z kŕdľov samotári
Prespevujú hrdlá sólisti
Zarapoce straka na konári
Aj ju šelest lístia zneistí
.
Nenôtia dnes vtáci od radosti
Onemeli pevci v chorále
Nevedno, kde zloží fauna kosti
S vtákmi má aj človek na mále
.
D r a g o 06052019