Ešte. . .
1. novembra 2021,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Lejú sa nadol vodopády
V noci sa nahor teperia
S jarou sa stáva život mladým
Budia ma starí priatelia
.
Venujú kvety vôňu letu
Aby ich jeseň uspala
Vrkoče smiechu deti pletú
Hodí sa Duša do gala
.
Ráno sa nebo rozazúri
Rumburák vše sa objaví
Nad hlavou stvára habaďúry
Navečer dážď deň zderaví
.
Voda je Mliekom Matky Zeme
Voda je božstvom Života
Kým v múdrych hlavách Rozum drieme
Narazí Život – stroskotá!
.
Na nebi jedy, v dažďoch, v zemi…
Pílime konár Poznania
Mamonou démon zmagorený
Nezrelé plody oráňa
.
Ešte nám tečie… Ešte svieti…
V hrsti sa Rozum pohúžve
Šliapeme ľudskej po Pamäti
V močiari plače záružlie
.
D r a g o 06082019