Zeus a Léda

7. novembra 2021, Drahoslav Mika, ĽUDOVKY

Na jazere labuť pláva.

Voda sivopopolavá

Navliekla si kožu z husi.

Podvečer si zuby brúsi –

Zahryzne sa do súmraku

Bordového čoby z maku..

Prehltne ho na tri razy.

Náhle sa sem Eros vplazí.

Za horu sa slnko schová,

Nenachádza voda slová.

Nad hladinou vánok vanie…

Čaká vták na zmilovanie –

Privinie ho nežne Léda –

Odolať sa Láske nedá:

Vôkol devy krk sa hadí…

Nestarne boh, vždy je mladý.

Pozná lapaj Zeus čary,

Preto sa mu u báb darí.

Švárna žena Tyndarea

Prijme labuť roztúžená –

Šiju vtáka neodmieta –

Porodiť má bohu dieťa.

Lebo tak to Osud spískal –

Na ohník sa mení iskra.

Do vôle si Zeus užil –

Tak milujú boží muži.

Márne doma Héra vzlyká

A preklína záletníka

Icom – picom bol som pri tom,

Skryl sa Zeus pod korytom.

Keď nastal čas, Léda milá

Polydeuka porodila.

D r a g o 13082019