Prisadni si
13. novembra 2021,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Prisadni si, lavička je dlhá
Od jedného kraja k druhému
Posediačky nevidno, že kuľhám
Otupno je sedieť samému
.
Otupievam, keď sa slová hniezdia
V Duši ako vtáča bezkrídle
Prisadni si – lavička je triezva
Kolíše sa Múza na bidle
.
Slová nie sú kotkodavé kury
Ktorými sa kohút nabaží
Raz nám slnko svieti, raz sa chmúri
Slová v nás sú hostia na stáži
.
Prisadni si, aj keď ticho lieči
Bez slov býva Život o ničom
Prisadni si ku mne na kus reči
Nech sa bavím nielen s holičom
.
Hodíme reč aj bez ploskáčika
Pravda z vína zavše vyprchá
Alebo sa dolu hrdlom šmýka
Rozvoniava ozón po búrkach
.
Nenáhli sa, sadni, bisťudade
Veď Pánboh sa plašiť nekáže
Bývalo aj moje srdce mladé
A mával som viacel kuráže
.
D r a g o 18082019