V
eru pivo je ako žena, dobré pivo ako dobrá žena. Treba sa s ním maznať, zapojiť do jeho vychutnania nielen chuťové poháriky, ale aj oči a uši, čuch aj hmat. To veľmi dobre vie aj môj striebrovlasý priateľ, ktorý kolu nepije. Iba dvanástku, podľa možnosti Tatranec, bárs aj vyrobený v Poľsku.A božechráň pivo „zahusťovať“ tvrdým. Pivo má byť pivo. To vedeli už aj starí Sumeri a ich boh Enki / akkadský Ea-A /, ktorí holdoval pivu nemenej ako my v našej dobe. Pivo nesmie ľudí rozdeľovať, každý nech pije tú značku, ktorá mu chutí / ak ju majú v ponuke /, pivo musí byť tým spájajúcim mostom medzi ľuďmi – pivármi, lebo pivo je tým kameňom mudrcov, ktorý hľadali alchymisti po celé stáročia. Veď po takom štvrtom už každý všetko vie.
Možno keby politici častejšie chodievali na pivo do našich krčiem a krčmičiek, vypočuli si názory svojich ne-voličov, možno by niečo aj pochopili, možno by zistili, že aj jednoduchý človek je Človek, má svoje názory, svoju filozofiu, svoje potreby, a že tu nežije len kvôli voľbám a kvôli daniam a poplatkom či pokutám. A nemuseli by nám predvádzať tie divadielka v televízii. Aj navzájom by sa snáď lepšie pochopili. Nie cez prizmu peňazí, ale len cez prizmu načapovaného pivového pohára sa môžu pozrieť na svet triezvymi očami.
Byť opitý od piva, to nie je také hrozné. Človek sa z toho vyspí. Ale byť opitý mocou je nemoc, a tá sa musí liečiť. Najlepšie pivom. Lebo pivo je liek / ak už nie všeliek /. Veď politici prichádzajú a odchádzajú. A pivo je tu stále. Mení sa iba jeho kvalita. A, bohužiaľ, i cena – tá rastie ako huby po kyslom daždi. Ak bude rásť aj naďalej takým tempom, tak do tej výšky budeme musieť chodiť na pivo – lanovkou.
Čo povieš, môj striebrovlasý Joši Škr…?
