A v prítmí mnohých chladných rán zosadla ako kŕdeľ vrán

8. novembra 2010, Drahoslav Mika, IN NATURA

J E S E Ň

Roj lístkov

Vietor sfúkol

z prstov Javora

Píše nám,

že už Jeseň

vchádza do dvora

Nazrie do záhrad do vinice

nesie jabĺčka ružolíce

i strapce hrozna sladkého

plné vína

halienku pestrú si rozopína

do ktorej maliar vytrel štetce

maľovať viacej sa mu nechce

nuž rozlial farby po zemi

utkal nádherný gobelín

po ktorom chodí zmorený

Otvára dušu dokorán

Na dvor zosadol kŕdeľ vrán

a kráka a kráka od rána

ódu na Dona Juana

i jeho Donnu Juanitu

Nejavia ani za mak citu

pre teplo rannej postele.

Drzé sú, ale nesmelé.