Sychravé popoludnie na topánky lepí sa blato

10. novembra 2010, Drahoslav Mika, IN NATURA

 
 
NESKORÁ JESEŇ

 

Sychravé popoludnie

na topánky blato lepí sa

a vietor lezie za golier

chudobným holým stromom

bez domovov

Vetrisko nie je gavalier

dovolenie si nepýta

a opačuje   Brezy   Jedle   Lipy

dosýta

Vyšiel spod Dobšinského koryta

staručkej sivej matere

aby si so mnou pripiť mohol

na šťastný koniec Jesene

 

Dažďovou vodou štrngáme

a na rozprávky pradávne

rozprávky detstva

spomíname

 

Tu zrak zablúdi nám k Tatrám

Hľa, štíty majestátne

vliezli už do bielych rubášov

a ja márne a márne pátram

na čom to visia

husté    čierne   a   vlniace sa    oblaky

pod končiarmi veľhôr

a kysnú ako cesto na Chleba

v staromatkinom korýtku

 

Piekla ho   pre mňa     pre nás     pre teba

v dedinskej peci

Chutnučký bol

A jedli všetci

 

Nie, ešte nie je vôbec Večer 

len dáka chvíľka popoludní

Tma rozlieva sa pod nohami

sadá na pole

nad mestom porozhodí

svoj pohľad bludný

 

Vietor zná svoje remeslo

 

Ak chcete, poihrá sa s vami

tak ako ženích s nevestou

 

Hej, počkaj, Vietor,       neodchádzaj

Nechcem ti dlžný ostať za vodu

Ja nalejem ti pohár vína

 

Pozdravuj ľudí dobrej vôle

zo Západu aj z Východu 

 

Nech ma svedomie neomína

 

 

021202  /  D r a g o 
 
 
 
 
 
 
les
 
zdroj foto: http://flog.pravda.sk/moninkakvetinka.flog?foto=369035
 
predošlý článok ………. nasledujúci