Drahoslav Mika

 
 
B E Z     V I N Y

Bola si malá a ja malý

Láska plála, kvety sa smiali

Keď vo vysokej letnej tráve

Bolo to na poludnie pravé

Ležali sme hľadiac do neba

Ja myslel som len na Teba

Ty na mňa myslela si

Hladil som Tvoje vlasy

O šťastí reči unášali nás

Do sveta kúziel      sveta krás

Ruka sa ruky dotýkala

Kráľovná mala svojho kráľa

Trasúce prsty     chvenie tela

I ja som chcel      I Ty si chcela

Vzlietnuť      vznášať sa nad poľami

Tešili sme sa      že sme sami

Boli sme šťastní      že sme mladí

Veď tráva      Tá nás nevyzradí

Ani tie mravce dotieravé

Lozili čo po našej tráve

Srdcia búšili od vzrušenia

Čas plynie      Časy sa menia

Kto šťastný je      ten nevníma to

Ja som bol nad soľ      Ty nad zlato

Keď snívali sme na pláni

S otvorenými očami

Nevadili nám kvapky dažďa

Jedna z nich na pery Ti sadla

A pre mňa čas sa zastavil

Keď som  chcel zotrieť ústami

Tú kvapku      ktorú nám nebo

Poslalo      A ja som zbledol

A možno rumeň mal som v tvári

Rty naše keď sa dotýkali

Ach     ústa nežné      pery slastné

Nevojde všetko do tej básne

I tak som bol už mŕtvy spola

Ďakujem    LÁSKA     že si bola

071202  /  D r a g o 
 
  
predošlý článok ……………… nasledujúci