(Fejtónčenie takmer filozofické)

Motto Policajt vyšetruje založenie požiaru. Vstúpi do samoobsluhy a dôverne sa pýta predavačky: – Prosím vás, nekupoval tu v ostatnom čase niekto väčšie množstvo zápaliek??

(Spomínanie) Je nedeľa. Hádam by som už aj do kostola mohol. Dávno som nebol. Pôjdem, možno starých známych postretávam. A možno i na mňa je kde-kto zvedavý. Verejne omočím prsty v nádobke so svätenou vodou, prežehnám sa, pred oltárom pokľaknem. Nech všetci vidia, že som kresťan, ako sa patrí. Pomodlím sa, možno neskôr i ku spovedi pôjdem. I na […]

Milujem… Milujem svoju vlasť. Milujem ju viac, ako som kedysi miloval Sovietsky zväz. Aj život by som za ňu dal. Milujem svoju vlasť a plačem. Plačem, lebo moja vlasť je chudobná. Aj keď patríme medzi najbohatšie krajiny sveta. Moja vlasť nemá peniaze. Náš pospolitý ľud sa asi zabudol modliť, lebo z neba nám peniažky nepadajú. A ešte som tu ja. Moje malé tučné […]

Stúpil som na zebru. Nie na takú, čo behá v pyžame po Afrike, ale na priechod pre chodcov a tvory podobné. Vždy lepšie, ako vstúpiť do strany či iného politického subjektu. Pred samým nosom (ešte dobre, že ho mám dosť dlhý) mi prudko zabrzdilo luxusné čierne auto západných parametrov s tmavými sklami na oknách. Okienko na vodičovej strane (nie politickej) sa otvorilo a z […]

Ženička moja, ja musím veľa piť. Neviem, čo na mne tí kamaráti z mokrej trištvrte vidia. Ja musím piť so Stanom, ja musím piť s Milanom, ja musím piť s Jožom. Ja musím piť pivo, ja musím piť (r)um. Sedím si pri pive a je mi rôznorodo. Zisťujem, že najrýchlejšie sa alkohol odparuje z piva. Kým vám ho donesú, už je pod čiarou. Ako fejtón. Pena pomaly ubúda a čo […]

Tak mi treba! Mal som ho odovzdať vo voľbách. Môj hlas. Môj zachrípnutý tenor. Načo som si ho len ponechal? Zlatý slávik zo mňa nebude, ešte tak strakatý odvar z havrana. Lenže mne nie je do spevu. Oj, veru nie. Spevák v dnešných časoch riskuje, že z neho urobia prezidenta. A možno sa práve toho boja. Že sa stanem prezidentom. Ja a prezidentom… Ešte tak vice -… […]

Stratil som prácu. Neviem kedy a neviem kde. Jednoducho – stratila sa. Niet jej. Možno ušla sama, možno ju nejaké straky ukradli. Alebo sa vyparila. Len tak, do éteru. Zmizla. Ako gáfor. Ako by ju niekto vyzmizikoval. A taká dobrá práca to bola. Dvoma slovami – matka pokroku (Alebo pokriku?) Hádam by som ju už aj za macochu pojal. Lenže po práci ani chýru ani slychu. […]

(Nepochybne chybná úvaha.) Hoviem si v kresle a je mi dobre. Veľmi dobre. Lepšie ako na konári. Tak dobre mi ešte nikdy nebolo. Ani nebude. Trónim si ako malý boh. Vlastne – prečo – malý?? Možnože mám i svätožiaru. Iba ju nevidno. Tak ako cisárove šaty. Tie nové. Prečo cisár chodí v šatách a nie v obleku? Možno je transvestita. To dnes beží. Časy sa menia. […]

Hav! Policajtmi by mali byť iba psi. Aj ja som pes. Taký – policajný. Dobre vycvičený pes nahradí prácu niekoľkých policajtov. V jednej diplomovke som to čítal. Ani desať dobre vycvičených policajtov nenahradí jedného psa. To sa tam nepísalo. To tvrdím ja. Policajti sa rodia. Vlastne ani nie. Policajtmi sa stávajú. Ja ako pes musím byť vrhnutý. Vrhnutý priamo na […]