Drahoslav Mika

 
 
NESKORÁ JESEŇ

Sychravé popoludnie

na topánky blato lepí sa

a vietor lezie za golier

chudobným holým stromom

bez domovov

Vetrisko nie je gavalier

dovolenie si nepýta

a opačuje   Brezy   Jedle   Lipy

dosýta

Vyšiel spod Dobšinského koryta

staručkej sivej matere

aby si so mnou pripiť mohol

na šťastný koniec Jesene

Dažďovou vodou štrngáme

a na rozprávky pradávne

rozprávky detstva

spomíname

Tu zrak zablúdi nám k Tatrám

Hľa, štíty majestátne

vliezli už do bielych rubášov

a ja márne a márne pátram

na čom to visia

husté    čierne   a   vlniace sa    oblaky

pod končiarmi veľhôr

a kysnú ako cesto na Chleba

v staromatkinom korýtku

Piekla ho   pre mňa     pre nás     pre teba

v dedinskej peci

Chutnučký bol

A jedli všetci

Nie, ešte nie je vôbec Večer 

len dáka chvíľka popoludní

Tma rozlieva sa pod nohami

sadá na pole

nad mestom porozhodí

svoj pohľad bludný

Vietor zná svoje remeslo

Ak chcete, poihrá sa s vami

tak ako ženích s nevestou

Hej, počkaj, Vietor,       neodchádzaj

Nechcem ti dlžný ostať za vodu

Ja nalejem ti pohár vína

Pozdravuj ľudí dobrej vôle

zo Západu aj z Východu 

Nech ma svedomie neomína

021202  /  D r a g o 
 
 
 
 
 
 

 
zdroj foto: http://flog.pravda.sk/moninkakvetinka.flog?foto=369035
 
predošlý článok ………. nasledujúci