D r a g o
Osoby bez obsadenia
Zbojník Ďuro
Zbojník Ondro
Zbojník Turoň
Veľmi zdevastovaný slovenský smrekový les, navyše po polome. Pomedzi povyvracané stromy sa prediera zbojník Ďuro. Valašku má v pästi, karabín na pleci, čo má za opaskom, nevidieť. Jedným slovom – ako by ho bola jedna mater mala. Tu a tam sa potkne, zahreší, tam a tu sa mu gate zachytia o černicový či šípkový ker, taktiež zahreší. Z druhej strany polomu rovnakým spôsobom jemu oproti ide zbojník Ondro. Navzájom o sebe nevedia. (Ako by aj mohli, nie?). Uprostred tejto scenérie do seba navzájom narazia. Obaja sa veľmi zľaknú, uskočia od seba a ocitnú sa na opačných stranách hustého kríka (môže byť hocijaký, iba „krjačok ľaľijovi“ sa sem nehodí). Navzájom sa nevidia, iba čosi tušia.
ZBOJNÍK ĎURO: Stoj, tristo hrmených!
ZBOJNÍK ONDRO: Ty stoj, tristopäťdesiat hrmených!
ZBOJNÍK ĎURO: Stoj, keď ti vravím, sto striel aby ti dušu páralo!
ZBOJNÍK ONDRO: Ty stoj, keď ti vravím, dvesto striel aby ti dušu páralo!
ZBOJNÍK ĎURO A veď ja stojím…
ZBOJNÍK ONDRO: A veď aj ja…
ZBOJNÍK ĎURO: Nevidím ťa…
ZBOJNÍK ONDRO: A veď ani ja teba nevidím…
ZBOJNÍK ĎURO: Ale, tuším, ja viem, kto si ty…
ZBOJNÍK ONDRO: Ale, tuším, i ja viem, kto si ty…
ZBOJNÍK ĎURO: Ty si zbojník Ondro, spoza tatier…
ZBOJNÍK ONDRO: A ty si zbojník Ďuro, spoza Tatier… ibaže z opačnej strany…
ZBOJNÍK ĎURO: Hej, zo Slovenskej národnej… Od trinásteho som ťa nevideu…
ZBOJNÍK ONDRO: Tak je, od trinásteho… tisíc sedemsto…
ZBOJNÍK ĎURO: Vychádza spoza kríka a vrhne sa Ondrovi do náručia.
ZBOJNÍK ONDRO: Vychádza z opačnej strany spoza kríka a vrhá sa Ďurovi do náručia.
ZBOJNÍK ĎURO: A akože si ma..?
ZBOJNÍK ONDRO: Skromný si. Slabo nadávaš. Tu sto, tam tristo… A ty že si ma ako?
ZBOJNÍK ĎURO: Nadsadzuješ. Kde ja tristo, ty tristopäťdesiat, kde ja sto, ty dvesto…
Ako malý chlapec. Vôbec si sa nezmenil. Kľaješ, až sa hory zeleňajú…
ZBOJNÍK ONDRO: A či je toto dajaká hora? Ani čo by sem tunguzský meteorit dopadol.
ZBOJNÍK ĎURO: Pravdu vravíš. Ľaľa, čo len tá víchrica ponavystrájala – nezostal strom
na strome.
ZBOJNÍK ONDRO: Ani za Révayho totality takô nebývalo.
ZBOJNÍK ĎURO: Ani valašku nieto kam zaťať.
ZBOJNÍK ONDRO: Nieto veru. A ja som ti minule do živého zaťau.
ZBOJNÍK ĎURO: Do stromu?
ZBOJNÍK ONDRO: Do pandúra.
ZBOJNÍK ĎURO: Do pandúra, vravíš?
ZBOJNÍK ONDRO: Hej, do pandúra, vravím…
ZBOJNÍK ĎURO: A prečože si ho to? … vrav!
ZBOJNÍK ONDRO: Pokutovať ma chceu… Na krížnych cestách…Že som neprimeranou
rýchlosťou na kobyle cválau.
ZBOJNÍK ĎURO: A či jesto na kobyle tachometer?
ZBIOJNÍK ONDRO: I ja mu tak vravím – niet. Ba ešte i kočišský preukaz pýtau. Za
Révayho takô nebývauo. Nuť ale či pandúra panského presvedčíš? Len
on musí mať pravdu. A že vraj, ak nezaplatím, že budem sedieť A len
ti do mňa a do mňa.
ZBOJNÍK ĎURO: Fíííííha!
ZBOJNÍK ONDRO: I ja mu vravím – fííííha! Figu borovú. Práve naopak. To ty pár týždňov,
ale sedieť – nebudeš. Zatočil som valaštičkou… najprv len tak,
výstražný výmach do vzduchu…a potom –bác! ho – rovno do riti. Ani
som nevedeu, že tak dobre trafím.
ZBOJNÍK ĎURO: (Zanôti) Ititi ititi nemau si sa biti, nezaťaui by ti valaškou do riti. …
Ako vo filme. … A ako to dopaduo?
ZBOJNÍK ONDRO: Nuž, utekau som, čo kobyle nohy vládali. Až hen pred chvíľkou som sa
zastaviu. … Aj by som si sadou, ale keď tu ani poriadného pníka, jak sa
patrí. … Z každého triesky trčia… ívery… Na taký sa posadiť, tiež si pár
dníčkov nesadnem.
ZBOJNÍK ĎURO: A všade tá drobná chamraď, samý mravec, samá ctihodná to matka
mníška borovicová.
ZBOJNÍK ONDRO: Zakopali sa z prežili. A ako štípu, koťuhy! (Pleskne sa niekoľkokrát po
tele) Na, na, na! … Ty, Ďuro, a voľač pod zub by sa nenašlo? Slaninky,
syra a tak…?
ZBOJNÍK ĎURO: Tuším, Ondži, novinky nečítaš. Vari nevieš, že od slaniny sa ti v krvi
cholesterol robí? A v syre že dioxíny našli?
ZBOJNÍK ONDRO: Čo to…? Čože to…?
ZBOJNÍK ĎURO: Dioxíny. To ti je taká fajta karcinogénov…
ZBOJNÍK ONDRO: Joj, či si ma naľakau! A to – čože je?
ZBOJNÍK ĎURO: Ani ja ti neviem. Isto čosi nedobre, keď páni chcú, aby sme slaninu
a syr nejedli.
ZBOJNÍK ONDRO: A mne ti cigáni v bruchu už od rána vyhrávajú… teda – Rómovia…
Priam sám Berky – Mrenica…
ZBOJNÍK ĎURO: A ja rteku, či to prdíš, a či čo. A o to cigáni… Rómovia… Cimbal jasne
Počuť
(pokračovanie nabudúce)
predošlý článok ………………. nasledujúci