Drahoslav Mika

  
 
ZBOJNÍK ONDRO:  A či naozaj ništ nemáš?

ZBOJNÍK ĎURO:     Nuž a toto – či by si si nedau? (Vyberie z kapsy čutoru)

ZBOJNÍK ONDRO:  Daj! (Otvorí čutoru a pije) Slabá voľajaká… a nesmrdí…

ZBOJNÍK ĎURO:     Stoličná…

ZBOJNÍK ONDRO:  Ktorejže stolice?

ZBOJNÍK ĎURO:     Moskovskej…

ZBOJNÍK ONDRO:  Jakživ som o takej nechýrovau…(ešte si uhne)

ZBOJNÍK ĎURO:     Daj? To je len pre inteligentov, ty gadžo! Nič nedokážeš ošacovať.

                                    Slopeš len zo zvyku… alebo zo zlozvyku… (upije si)   Štyridsať grádov.

                                    Za krpce som ju od  donských kozákov vyčaral.

ZBOJNÍK ONDRO:  Tak tu je pes zakopaný! Ja pod šesťdesiat neklesám. A najradšej – onú,

                                    z lavóra… garážovicu… A čože v tej stolici… Amos… Amos… Ján

                                     Amos…

ZBOJNÍK ĎURO:     Moskovskej.

ZBOJNÍK ONDRO: Tak, tak… to tam nemôžu mocnejšiu vypáliť:

ZBOJNÍK ĎURO:     Môžbyť môžu… Lavóre nedostať.

ZBOJNÍK ONDRO: Nech pália vo vani.  A … akože si sa k nej?   Ozbíjau si ich, či ako?

ZBOJNÍK ĎURO:     Tých neozbíjaš… Nič nemajú … Už som ti povedau – za krpce som ju…

                                    Od východu sa sem hrnú. Ako traja králi… mudrci…

ZBOJNÍK ONDRO:  Od východu… nuž hádam Tatári… o tých mi dedný dedo rozprávali.

                                    Surové mäso jedia. A volajú to biftek. Ja som len raz oprobovau, hneď

                                    som pásomnicu dostau.

ZBOJNÍK ĎURO:     Čože si..?

ZBOJNÍK ONDRO: Hlístu… takú dlhú… Dva týždne som ju vysrať nemohou. Až jadierka

                                    z tekvice mi jedna bosorka poradiua. To pomohlo.

ZBOJNÍK ĎURO:     A ich máčanku – či si probovau? Dobrá ja k vyprážanému syru.

ZBOJNÍK ONDRO: A si vraveu, že syr zdraviu škodí.

ZBOJNÍK ĎURO:     A či ti ja mám nejaké zdravie? Žalúdok, platničky, reuma… ojojoj…

                                    i žalúdočné vredy. Skús ty žiť tristo rokov!

ZBOJNÍK ONDRO: Ty máš vredy na žaludi?

ZBOJNˇIK DURO:    Na žalúdku, ty tatár!

ZBOJNÍK ONDRO: Nuž veď preto… už som sa zľakou, že či nie… Ja tu s tebou takto

                                    stojím, a dnes veru človek nevie, od koho, čo a ako nachytá…

ZBOJNÍK ĎURO:     (Nôti) A ja ju, a ja ju, nechytaj ma za ňu… Zapáliš si? (Vyberá mešec

                                    s tabakom a zapekačku)

ZBOJNÍK ONDRO: Počkaj, mám mildesortky. Zuzu som navštíviu, v Spišskej Belej… Veď

                                    vieš, ako to v podniku chodí…

ZBOJNÍK ĎURO:     Ukáž… (zoberie si jednu cigaretu, olíže ju zboku, strčí si ju do úst 

                                     a druhú si dá za ucho)  A toto – čože to máš za vecičku? Pekná je…

ZBOJNÍK ONDRO: Zapaľovač. Také kresadlo… Rakúsky…

ZBOJNÍK ĎURO:     I tam si zbíjau?

ZBOJNÍK ONDRO: Mňa tam zbíjaui… Drahota…

ZBOJNÍK ĎURO:     A ako že si sa tam…?

ZBOJNÍK ONDRO: Nuž – ako… Národ sa húfne hrnul, drôty strihal… A valil sa a valil

                                     a valil… Nuž a ja – s národom. Ako vždy.

ZBOJNÍK ĎURO:     A ja ti, ľaľa, doma sedím… a ničoho niet. Keď chceš niekoho ozbíjať,

                                    to aby si sa do šóru postaviu. Viac zbojníkov ako ozbíjancov. A samý

                                     amatér.

ZBOJNÍK ONDRO: Šak sa oni naučia, a veľmi rýchlo… A ja som ti už i v Poľskej…

ZBOJNÍK ĎURO:     A pozvanie – odkiaľ že si..? A či máš financov známych?

ZBOJNÍK ONDRO: Horkýže pozvanie! Horkýže financa! Cez Rysy som, s národom – ako

                                    furt. Nik si ťa nevšíma, každý myslí, že to ty kvôli Leninovi… 

ZBOJNÍK ĎURO:     Nevrav… Kto by to o tebe bou povedau?  A – tam u nich – akože? Ako

                                    menia?

ZBOJNÍK ONDRO: Za náš grajciar dvestopäťdesiat svojich dávajú.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ííííí, bisťu! A oplatí sa to?

ZBOJNÍK ONDRO: Že či? I plesňaky kúpiš, i kávu. Až z viedenskej župy ju tam vozievajú.

ZBOJNÍK ĎURO:     Už i tam ju pestujú? Dau by som si.   Už mesiac iba samá melta, enrilo,

                                    cigória…

ZBOJNÍK ONDRO: (Siaha do kapsy a vyberá termosku) Tak čo nevravíš? Nemému decku

                                    ani vlastná mať nerozumie, nie to ešte zbojníčisko. Na! (Podáva mu

                                    termosku)

ZBOJNÍK ĎURO:     (Upije si) Pravá. Prisámbohu pravá! Poklad si ty, Ondriš. A tie … vtáky

                                    -plesniváky… čože to?

ZBOJNÍK ONDRO: Taký zamurcaný drelich. Ako by si sa v gatiach po hnoji pováľau. Ale

                                    ide ti to na dračku.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ozaj, aby som nezabudou… moja Anička necháva pozdravovať…

ZBOJNÍK ONDRO: Mňa?

ZBOJNÍK ĎURO:     Nie – hory.

ZBOJNÍK ONDRO: Iba hory?

ZBOJNÍK ĎURO:     A ešte lesy.

ZBOJNÍK ONDRO: Z tej pneumatiky?

ZBOJNÍK ĎURO:     Taj je. Z tej. … Z tej duše

ZBOJNÍK ONDRO: Tak ich teda pozdrav.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ahojte, lesy, hory, z tej duše ahojte! Anička vás pozdravuje.

ZBOJNÍK ONDRO: Pekne si to povedau, Ďuri. Len čo je pravda, pekne. Ale ľaľa – čo

                                    mrcha svet v nich skváriu, zmoriu… A Anička – akože ona teraz..? 

                                    Od tvojej popravy som o nej nechýrovau.

ZBOJNÍK ĎURO:     Na kádrovom robila. Ale keď to zrušili, prešla na personálne.

                                    Rehabilitáciu mi vybavila, posmrtnú imunitu… Ale kádruje ma furt! 

ZBOJNÍK ONDRO: Stará štruktúra…

ZBOJNÍK ĎURO:     Stará, ale jará. Až bujará. … Len kto to tu teraz zveľaďovať bude?
 
                                                                                (pokračovanie nabudúce)
 
predošlý článok ……………….. nasledujúci