ZBOJNÍK ONDRO: Kde?
ZBOJNÍK ĎURO: Tu? Tie zdevastovaní a pozdravené hory a lesy.
ZBOJNÍK ONDRO: Zelení.
ZBOJNÍK ĎURO: Vojaci?
ZBOJNÍK ONDRO: Straníci. Furt sú s čímsi nespokojní, pokoj nedajú…
ZBOJNÍK ĎURO: Chrobáka majú v riti.
ZBOJNÍK ONDRO. A potom že odkiaľ toľko chrobačej hávede.
ZBOJNÍK ĎURO: My o vlku, a vlka – nikde!
ZBOJNÍK ONDRO: Horkýže nikde – Aj vlk je v riti!
ZBOJNÍK ĎURO: A to už ako?
ZBOJNÍK ONDRO: Nechápavý si, Džordžík. V mojej riti. Chytil som ho. Boh vie kde. Ale
štípe, kurva!
ZBOJNÍK ĎURO: Možno si ho vo Vlčích dierach…
ZBOJNÍK ONDRO: Skôr vo Vlkolíne.
ZBOJNÍK ĎURO: A čože si tam..?
ZBOJNÍK ONDRO: Mak.
ZBOJNÍK ĎURO: Mak??
ZBOJNÍK ONDRO: Mak. Mak vlčí. Papaver somniferus.
ZBOJNÍK ĎURO: Oondrooo (Hrozí mu päsťou)
ZBOJNÍK ONDRO: Keď ja ópium veľmi rád…
ZBOJNÍK ĎURO: Ako malé decko… Lenže v dnešnom maku máš hovno a nie ópium.
Kadmium je tam. Kadmium: Rozumieš?! Otráviť sa chceš?
ZBOJNÍK ONDRO: Nechcem.
ZBOJNÍK ĎURO: Veď preto…
ZBOJNÍK ONDRO: A lesy kto otravuje, kto? Samé PVC (kopne do krabičky), samá
plechovka… aha (Zdvihne zo zeme plechovku) (Snaží sa prečítať nápis
na etikete) …-lu-no-chod… Lunochod!
ZBOJNÍK ĎURO: Ukáž… (Vyberá z vrecka cviker) Zle vidíš, sedliak! Nie Lunochod, ale
Luncheon. Lanč…
ZBOJNÍK ONDRO: Zdražel.
ZBOJNÍK ĎURO: Všetko zdraželo. A ešte zdražie. Neraz. Dokonca aj dražé.
ZBOJNÍK ONDRO: A striekajú to tu bohvie čím…Ani mach nerastie, ani letokruhy. Človek
už nemôže ani sever určiť. A juh už vôbec nie.
ZBOJNÍK ĎURO: Poriadny zbojník musí mať kompas. Musí ho mať v sebe. Kompas
v nás…
ZBOJNÍK ONDRO: Tak, tak, tak… Jedna mala. Čítal som. Tuším Simone de Beauvoir to
napísala. Ten kompas bol v nej! Človek aby sa iba po poľanách
motau…
ZBOJNÍK ĎURO: Ako motovidlo… Kde ani vtáčika – lepáčika nevidieť
ZBOJNÍK ONDRO: Ani ostrovida
ZBOJNÍK ĎURO: I klokany sa odsťahovali do teplejších krajín…
ZBOJNÍK ONDRO: Veru, už nemôžu s prázdnym vreckom vyskakovať…
ZBOJNÍK ĎURO: Nanajvýš tak búčky preskakovať…
ZBOJNÍK ONDRO: Búčky… ešte o mojom ňaňovi vravievali – chlap ako buk! No ale či je
toto tu dajaký buk (kopne do stromu)
ZBOJNÍK ĎURO: A o mojom vravievali – chlap ako hora a hora jak hovno…
ZBOJNÍK ONDRO: A či ty, Ďurkoslav , pamätáš, ako sme červenú angliu od buka do buka
meriavali?
ZBOJNIK ĎURO: Pamätám, pamätám, čože by som nie? Angliu… červenú… dnes iba ak
Bellfast… Alebo ta het na východe…
ZBOJNÍK ONDRO: Aha ho – mravec!
ZBOJNÍK ĎURO: Prežil, beťár jeden!
ZBOJNÍK ONDRO: Prispôsobil sa. Prefarbil. Ako chameleón.
ZBOJNÍK ĎURO: Dolomán prevrátil.
ZBOJNÍK ONDRO: Asi to bolo veľké zviera.
ZBOJNÍK ĎURO: Asi… (Zadlávi mravca špičkou bačkory)
ZBOJNÍK ONDRO: Dnes ti ani poriadneho pytliaka nestretneš. Ktovie, či sa ešte o ňom
učia vo vybraných slovách…
ZBOJNÍK ĎURO: Hubári sa z nich stali. Rekvalifikovali sa…
ZBOJNÍK ONDRO: Hubári, vravíš?
ZBOJNÍK ĎURO: Hubári… konvergencia…rekvalifikácia…desocializácia…
ZBOJNÍK ONDRO: A drevo nám náčim… na novinky… Pešťbudínske vedomosti… ,
Slovenskje národnje… Danubius Harald, Playboy… pfuj! (Odpľuje si).
Ale i tak dobre, že KDH voľby nevyhralo…
ZBOJNÍK ĎURO: I na japan-papir. Dnes ti už okrem tých zelených do lopúcha nik utierať
nebude. Ideš si za kríček, čupneš si… Ešte predtým gate dolu stiahneš…
ZBOJNÍK ONDRO: –- a tu ti viacej hovien ako húb po daždi…
ZBOJNÍK ĎURO: Pravdu vravíš, Ondži. Ba i čučoriedka je dnes dáka riedka.
ZBOJNÍK ONDRO: Ani čo by ju riedidlom riedil.
ZBOJNÍK ĎURO: Ocetónom.
ZBOJNÍK ONDRO: Hádam – acetónom…
ZBOJNÍK ĎURO: Vravím – ocetónom. Takým kyslým dažďom. I uhorky by sa do neho
naložiť dali…. Namiesto Deka, nakladača
ZBOJNÍK ONDRO: A čo ti ma, Ďuri môj, najviac mrzí – ani furmani už dolinou nešibú.
Človeku nemá kto predné kone vypriahať.
ZBOJNÍK ĎURO: I zbojníci nie sú tí, čo bývali… Jedni sa skompromitovali, zbojnícku
česť zapredali, druhí sa pandúrov báť prestali. Do várošov sa to
ponasťahovalo, rovno im pod nos – do mäsiarne, na benzínky, do
úradov… A najhorší sú tí v politických stranách a hnutiach. Kto to kedy
slýchal – zbojník a politik!!!
(pokračovanie nabudúce)
predošlý článok ………………. nasledujúci
Celá debata | RSS tejto debaty