Kvapôčka jari

 
 
 
Žltučké lúče z oblohy
jak tisíc púpav pučia.
Ja celkom nežne zbieram ich
po jednom do náručia.
 
Švitorí vtáča ukryté
na strunách lýry vtáčej,
panenská briezka bez hávu
slzami Vesny plače.
 
Koberček farby nádeje
z matičky Zeme raší.
Ani pavúčik nedrieme –
má mušky na rováši.
 
Džavotom detí na lúke
plní sa zlatá brána.
Túžba uniká do diaľav –
odlieta do neznáma …
 

                                      100409, PP – doma
 
 11[1]
Ilustroval: Juraji Kováč
 
predošlý článok ………. nasledujúci

Kaktus 39

15.08.2026

Svedomie nepočuť. Ba ani nevidieť. Nektoré ženy sa nedajú chytiť. Dokonca ani za slovo. .

Mystérium

13.08.2026

Zapotrošil sa Priestor v Čase Rozplynul Čas sa v Priestore Možno ma moja Psyché pasie Šum mora čujem na hore .

Pávie Očko (2)

11.08.2026

Žmurklo na mňa pávie očko Farebnými krídlami O púpavu som sa potkol Skoro som ho pridlávil .

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,663
Celková čítanosť: 7684391x
Priemerná čítanosť článkov: 2886x

Autor blogu

Archív