Drahoslav Mika

(5)
Von chlapcov pošlú, nech sa hrajú.
Brat s bratom víno popíja,
Hriechy staré si „odpúšťajú“…
Áté im srdcia dobyla.

Na chvíľu Átreus sa vzdiali,
Kuchyni vydá pokyny –
Synovcov aby pochytali,
Sám ruky nech si nešpiní…

Vráti sa naspäť k Thyestovi…
Nech mu len dobre vytrávi…
Vína im nesú krčah nový,
Nikdy dosť nie je zábavy.

Konečne jedlo na stôl kladú,
Dusené mäsko rozváňa…
Pohárik ešte na náladu,
Sedieť by mohli do rána .

Thyestés brucho hladné plní,
Pchá sa, jak nikdy predtým snáď,
Vychváli pokrm nad pokrmy,
Nemusí ani núkať brat…

Po synoch sa mu zrazu zacnie,
Nejako dlho sú už preč.
Správanie brata dnes je vzácne…
Thyestés tuší nebezpeč…

Átreus velí priniesť misy –
Obrovské misy z kuchyne…
Thyestovi sa rozum čistí… –
Uvidí hlavy nevinné –

Na misách… synov… ruky…, nohy…
Otec len ťažko zastená…
Átreus vrhne pohľad strohý –
Pomstená smrť je Pleisthena…

Thyestés žobre aspoň telá…
Synov nech riadne pochová,
Keď im už svieca dohorela.
Pod mlatom stonie nákova,

Dozvedá keď sa, cintorín že
Vo svojom nesie báchore…
Pomstené je aj spoluložie –
Aeropé chytí na dvore

A za jej zradu, za neveru
Zo skál ju vrhá do mora –
Nech si ju ryby dravé žerú,
Ženou mu dobrou nebola…
………………………………………

Zosiela Zeus blesky – hromy,
Olymp je celý zhrozený.
Thyestovi sa srdce lomí,
Kliatbami jazyk zapení.

Uteká, ani nevie, ako,
Uteká, ani nevie, kam…
Porušený je boží zákon.
A už sa snuje nový plán…
……………………………………….

Prichádza Thyest do Epeiru,
Ktorýsi kráľ ho pritúli…
Odvrhol v detstve vlastnú dcéru,
Srdce má tvrdšie od žuly.

U Thesprota je Pelopeia,
Sykionského u kráľa,
Milá je ako lesná víla,
S vydajom zatiaľ otáľa…

Netuší otec, či je živá,
Pekná či je, či škaredá.
Pred sebou sám sa Thyest skrýva,
Meno má dcéra od deda…

(6)
Nad Mykénami mraky čierne,
Nerodí nič sa, kosí smrť.
Hladomor, sucho ľudí žerie,
Kráľ musí konať do Delf púť…

Opýta sa tam orákula:
-Trápenie kedy skončí sa?
-Brat tvoj až prestane sa túlať,
Do Mykén priveď Thyesta!
………………………………………….

Thyestés ide v stopách brata.
Pýthiu delfskú osloví.
Hlavou mu jedno iba máta –
Pomstiť sa ako bratovi…

-Ľahnúť si musíš s vlastnou dcérou,
pannou ktorá je nevinná.
Meč visieť bude nad posteľou,
povinnosť prejde na syna,

zrodí sa ktorý z toho vzťahu.
Pomstí syn krivdy Átrea.
Zabudnúť nesmieš na prísahu,
dosť – ešte nie je priveľa!

Odchodí, kam ho oči vedú,
Aj nohy kam ho ponesú.
Na pomstu vyhliadky mu blednú,
Kloniť sa nechce k incestu…

Lež čo ťa čaká, neminie ťa, –
Vraví, kto verí Osudu…
Stretáva cestou krásne dievča,
V žilách mu hudci zahudú…

V hydrii nesie čerstvú vodu…
Thiestés – že sa napije…
Nezbadá bielu škvrnu rodu,
S krásnou si pannou užije…

Pelopeia, bo je to ona,
(starším sa priečiť nesvedčí)
Vydáva tajnu svojho lona,
Siahajúc pritom po meči…

Chlapík má hlavu omotanú,
Neodhalí jej svoju tvár,
A bola ešte dieťa malé,
Keď sa bol na ňu vykašľal…

Zmôže však čo jej rúčka slabá?
Zmôže čo telo bezbranné?
Meč svoj chlap ani neodkladá,
Koná, ako si zamanie…

Skončí keď, ďalej poberá sa,
Budúcnosť zas je neistá.
Thyestés – chlípne veľké prasa!
……………………………………………..
Pelopeia má Aigistha…

Pravdaže, až keď ´stala chvíľa,
Z lona von si to namieril.
Pod kríčky v poli dieťa skryla…
Ujali sa ho pastieri…

(Áté – bohyňa šaľby a zaslepenosti,

Epeirus – oblasť na západe pevninského Grécka zdroj
Sykion – mesto na severnom Peloponéze,

Hydria – nádoba na vodu zdroj)

D r a g o 20/26052012