(3)
Pohne sa z Argu vojsko mladé
Stopami otcov spred rokov.
Horúca krv v nich nevychladne,
Zo studní pijú, potokov…
Strane na svojej majú bohov,
Prekážky v ceste nestoja.
K Boiótom vstúpia kradmou nohou,
Bubnujú bubny do boja.
Alkmaión v čele, šíky za ním,
Promachos, Sthenel, Diomed…
Aigialeov koník vraný
Nesie si pána naposled.
Laodamás, kráľ thébsky, vyjde
Argejcom slušne v ústrety.
“Hostí” keď víta v Boiotide,
Myslieť by mal aj na kvety…
Popredku neide deva s chlebom –
Chlebom je šabľa, oštep – soľ,
Pod holým tnú sa vojská nebom,
Laodamás zve na súboj
Adrásta syna – Aigialea.
Pustia sa chlapi do seba.
Lúčmi ich slnko popolieva,
Aigial koňa spod seba
Odrazu stráca. Stráca sily…
Pokropí krvou thébsku zem.
Na štít ho chlapi uložili,
Presne tak, Osud ako chcel…
Alkmaión mstí sa za priateľa –
Laodamás tiež na štíte.
Presne tak, Sudba ako chcela…
Odnesú telá pobité…
Thébania vyšlú Teiresia
Dojednať s Argom prímerie.
Právo je vždy tam, kde je sila.
Nepovie Alkmaión im: -Nie…!
Nikomu vojsko neublíži,
Nesiahne ak ´kto po zbroji.
Zdržiava nech sa každý v chyži,
Do rána spí nech v pokoji.
(4)
Pod rúškom noci, rúchom temna
Berie si svoje thébsky ľud.
V ušiach znie veštba nepríjemná.
Dozrel čas z mesta vypadnúť…
Poberie každý sedem slivák,
Aj sedem olív, sedem fíg.
Z brán siedmich jediná ich skrýva,
Lesný hneď vyjdú na chodník,
Tichúčko, ako v letku sova,
Šelestu bez ich hltí noc.
Cudzou pred zbrojou tma ich schová,
Nykta im vyjde na pomoc…
Nad ránom, keď sa trocha zbrieždi,
Zo žriedla nymfy Telpúzy
(Tratia sa v nebi striebrohviezdy…),
Teiresias si cez fúzy
Usŕka z dlane do úst vody,
Posledné kvapky života –
Čaká už Cháron s veslom v lodi…
……………………………………………….
Prvá z brán thébskych spraskotá…
…………………………………………………
Adrástos práve dostal správu,
Jediný že mu padol syn.
Aigialeus zožal slávu,
Otca žiaľ drása za mŕtvym.
Poručí Adrást dušu svoju
Hermovi, nech ju sprevodí.
Valia sa hradby thébske dolu,
Teiresij fúzy od vody…
Plní sa veštba dopísmena –
Od alfy až po omegu.
Drancuje vojsko v prázdnych Thébach…
Mantiu nájdu, privedú…
Alkmaión uzrie devu krásnu.
Čo by však riekol Apollón..?
Chlípnochúťky hneď v chlapoch hasnú…
Najkrajšiu korisť napokon
Venujú Delfám podľa sľubu –
Veštnému bohu veštný dar.
Sami si zlata nadobudnú,
Takže ten výlet za to stál…
Thersandra spravia mesta kráľom.
Pokladov je tu ešte dosť,
Nemusí spokojiť sa s málom –
V otcovom meste syn je hosť…
…………………………………………….
Putujú dlho odídení,
V páľave-polo-nežijú.
Slávu Théb sláva Argu tieni…
Založia mesto Hestiu…
……………………………………………
Berú z Théb, čo len odvliecť vládzu,
Také je právo víťaza.
Aigial padol… A tak v Argu
Dioméd im ho nahrádza.
Thersandros, syn od Polyneika,
Sám seba v chvále vyzdvihne.
Erifyle ´by slovo riekla, –
Vraví a okom nemihne, –
Uplatil že ju krásnym hávom,
Náhrdlík vzala od otca…),
Spojí sa baba s čertom – diablom,
Životy blížnych napospas
Vydala muža, oboch synov
Smrti, aj keď sú nevinní…
Spomenie Alkmai, čiou vinou
Amfiár zašiel v Potnii…
(Boiótovia, obyvatelia Boiótie na JV
pevninského Grécka, s hl. mestom Théby,
Promachos – syn Parthenopaia,
Sthenelos – syn Kapanea,
Diomedes – syn Tydea,
Aigialeus – syn Adrástov,
– všetci pozri blog Sedem vodcov – sedem brán,
Telpúza – nymfa rovnomenného prameňa,
Hermés – tu ako sprievodca duší do zasvetia,
Nykta – bohyňa noci,
Thersandros, Oidipov vnuk, posledný mýtický kráľ v Thébach,
Hestia – snáď dnešná Istia, Istiaia na severe ostrova Euboia,
čo nie je veľmi ďaleko. Podľa iného variantu mesto nezaložili,
iba do neho došli a usadili sa tam, alebo odišli severnejšie
do Thessálie, či iných oblastí.
Potnia – poloha mesta neustanovená, niekde po trase medzi
Thébami a SV Peloponézom,
Náhrdlík – rozumej – náhrdelník)
D r a g o 2907/01082012
…
Celá debata | RSS tejto debaty