(Úloha druhá)
Nežičí strýc mu oddýchnutia.
Šikuje Kopra pod hradby.
Úmysly kalné myseľ mútia,
Sám sa s ním stretnúť nerád by.
Oznámi posol Héraklovi,
Na cestu nech sa vydá hneď.
Bažinách v lernských hydra loví –
Stáda aj ľudia musia mrieť.
Nariadil kráľ mu, zabil aby
Prekliatu hydru v močiari.
Vo vode kvákať majú žaby.
Berie sa junák pomaly…
Na juh sa vydá, tam je Lerna.
Do tváre slnko zasvieti…
Úloha druhá – opäť perná
Očistná kúra za deti.
Riekne mu pastier, že je stvora
Trirazypotrihlavý drak.
Nemožno že ju len tak zdolať,
Pomáha kým jej Hérin rak.
Deväť hláv. Jedna nesmrteľná.
Prostý ju človek nezdolá.
Dokedy má však trpieť Lerna,
Ľuďom sa škeriť potvora?
Posilu hydre… Héra drahá
Na pomoc raka poslala.
Héraklu nikto nepomáha…
Rozhodne sa pre Iólaa –
Synovca brata od Ífikla
(Jediný prežil besnenie.)
Priateľstvo medzi nimi vzniká,
Nepovie Iólaos mu: -Nie…
Vedie ich pastier ku močiaru,
Zďaleka brloh ukáže.
Zaželá úspech, v boji zdaru,
Skryje sa v poli do raže.
Obídu mláku zľava – sprava…
Spí hydra ako zabitá.
Z deviatich nebdie žiadna hlava,
Šanca sa teda naskytá.
Zapália lesík pri močiari –
Zahatia cestu ústupu.
Voľný je iba priechod malý.
Zoberú ten si pod lupu.
Tetivu napne luku svojho,
Horiace šípy letia preč.
Héraklés skúša hydru ohňom,
Odpáše z boku ťažký meč.
Vydráždi oheň hydru k zlosti,
Vyrúti sa na Hérakla,
Doláme že mu všetky kosti.
Chlapina však sa nezľakla.
Deväť hláv sipí, syčí, srší
Dračacej podľa letory.
Iólaos striehne na návrší,
Rak by sa keby vynorili…
Deväť hláv… Jedna večne živá…
Héraklés krky neráta.
Za štítom svoju tvár si skrýva.
Chrlí plám stvora prekliata.
Šibrinkuje a mečom seká…
Prvá je hlava zoťatá!
Čierna krv hydre z krku strieka,
Borí sa hlbšie do blata.
Bojuje junák… Jedna hlava…
Vyrastú z krku nové dve!
Márne je sekať sprava – zľava,
Víťazstvo tak sa nevydrie…
Obrovský homár pätí pri ňom –
Prináša pozdrav od Héry.
Héraklu zovrie nohy klínom,
Hydra sa spredu teperí…
Iólaos beží ozlomkrky –
Nerovný zrovná pomer síl.
Kyjakom homár došiel smrti,
Bronzový meč ho rozštvrtil.
Obzrie sa hydra na homára –
Pancierník už sa nehýbe.
Proti nej stoja zrazu dvaja.
Poučiť dá s na chybe…
Okolo močiar plápolavý –
Čo strom, to obria pochodeň.
Héraklés stína hydrie hlavy,
Iólaos dbať má o oheň.
Héraklés seká, Iólai v ohni
Krvavý krk hneď odpáli.
Dračí krk nie je ohňovzdorný!
Plávajú hlavy v močiari…
Po ohni nové nenarastú.
Podľahla aj tá posledná.
Nevydá mŕtvy netvor hlásku,
Rýchlo sa funus dojedná:
Zahrabú zvyšky blízo Lerny,
Z hydry čo boli zostali.
Zakapal netvor nesmrteľný.
Navalia zvrchu balvany…
Héraklés berie z tulca strely,
Zakalí v krvi netvora.
Tým, čo by sa s ním merať chceli,
Rany sa nikdy nezhoja.
Dobrý chýr predčí skutok muža.
Prevadí ľud ho k Mykénam.
Ustlali by mu aj na ružiach.
Zúfalý kráľ sa zelená…
(Hydra – vodný had, tu v podobe deväťhlavého draka,
Iólaos – syn Héraklovho brata Ífikla, pri vraždení detí Héraklom zostal ako jediný nažive, 
Lerna – mesto južne od Mykén a asi 7 km J od Argu neďaleko V pobrežia Peloponézu, v jeho okolí sa nachádzali močiare z
Homár – morský rak,
Hydrina krv obsahovala jed, po ktorom sa rany nikdy nezahojili, čo Héraklés v budúcnosti využije)
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
…
Héraklés a Hydra z z
Celá debata | RSS tejto debaty