Možno to bolo o jeseni,
Možno to bude o jari –
Rojí sa sprievod rozjarený,.
Ídou sa, horou, prevalí.
Trúsia sa, tmolia po poľane
Siléni, Páni, mainády…
K vládkyni Ídy satyr ľahne,
Do očí jej sa zahľadí.
Skĺzava víno hrdlom dolu,
Nesie sa echom: -Évoé!
Dionýs vlaží mokom horu,
S vínom je láska na love.
Vládkyni hory Ídy Íde
Prichodí satyr po chuti.
Po víne iné víno príde,
Bujaré hlavy pomúti.
Satyra vvedie do jaskyne,
Odhalí živé poklady.
Chlpatý chlipník k Íde priľne,
V podzemí krv sa nechladí.
Satyr a Nymfy
Bohyne bruško kypro rastie,
Navon sa púčik pretíska.
Povíja svetu chlapča krásne.
Po mamke očkom zablýska.
Nevidí jej sa matky rola –
Viazať sa nemá bohyňa.
Ku sebe nymfu hôrnu volá,
Vyberú meno pre syna.
-Mídásom nech je, -Ída súdi. –
Gordios si ho vychová!
Potomka nemá, vzišiel z ľudí,
Žičí mu Sudby podkova.
Poverí Ída oriádu,
Mídaska nech mu doručí.
Košíček preňho zlatý spriadu.
S dieťatkom mať sa rozlúči.
…………………………………….
Gordios zrána v slnku vstane,
Vládnuť sa berie Frýgii.
Začuje ľapot v zlatej bráne –
Košíčku ku sa nachýli.
Po tvári drobca lezú mravce,
Dieťatku nesú Boží dar –
Do úst mu každý zrnko vprace
Obilné, čoby na oltár.
Radiť sa beží s orákulom:
-Čo toto všetko znamená?!
Robí snáď niekto kráľa truľom?!
Mravce a dieťa bez mena…
-Dobrá tu veštba, kráľu milý,
Malému žičí Šťastena.
V hojnosti žiť mu poručili,
Mravčí roj zlato znamená.
Tebe ho do rúk Osud zveril,
Mídás je meno najdúcha.
Kráľskej mu usteľ na posteli,
Princovi ako prislúcha.
Dediča vidí v Mídásovi
Gordios. A je vskutku rád.
Vo vodách mútnych tiež sa loví –
Konečne syna bude mať!
(Évoé! -radostný výkrik na počesť Dionýsa,… snáď kým sa nezaužívalo: -Na zdravie!
Dionýsos, Dionýs, Dionýz, Íakchos, rímsky Bakchus – boh vína,
Silénos, Silén – chlpatý tvor podobný človeku, s konskými ušami, niekedy aj chvostom a nohami.
Siléni boli neodmysliteľnou súčasťou sprievodu Dionýsa,
Pán – boh lesov, pastierov…, niektorí autori ich uvádzajú v množnom čísle, rímsky Faun.
Ída – hora v Malej Ázii aj rovnomenná bohyňa tejto hory. Hora Ída je aj na Kréte.
Mainády – bujaré ženy v sprievode Dionýsa, v Ríme Bakchantky,
Satyr – satyrovia boli tvory podobné silénom, boli pravdepodobne mladší od nich,
Oriáda – horská nymfa (víla),
Gordios – kráľ vo Frýgii, podľa neho bolo nazvané mesto Gordion
Frýgia – v staroveku štátny útvar v Malej Ázii v Z časti Anatolskej vysočiny,
Orákulum – tu: veštec)
D r a g o IV/2013
Celá debata | RSS tejto debaty