Pán a Nymfy (3) – Pítys - Drahoslav Mika - Blog

Pán a Nymfy (3) – Pítys

15. októbra 2013 04:02, Prečítané 9 419x, Drahoslav Mika, - BOHOVIA A BOŽIE DETI

Dryády šantia po poľane,
Tancujú boso po tráve.
Klokocú v riečke vlnky ranné,
Motýle hýria ihravé.

Tešia sa žitiu, kráse, mladi
Veselé, hravé, blažené.
Hélios lúčmi nehu hladí,
Tátoše zlaté poženie.

Zavanie vánok, hora šumí,
Šelestí lístie šuršavé,
Ladí les lýry ladné struny,
Zaperlia slzy jagavé.

Preniká chorál dušu, telo,
Pítydu nápev omámi.
Skraj lesa chvie sa osamelo,
Hreje ju pocit neznámy.

Zažízni srdce opojené,
Ľahunko nôžku preloží…
Píšťala v ústach Pána stenie,
Mrvia sa mriavky na koži.

Tmolí sa, plichtí Pítys zrána,
Načúva v tôni ukrytá.
Do Pána zahľadí sa panna,
Láska si mýto vypýta.

Blíži sa tíško ako vo sne,
Pohladí Božie kučierky.
Strely má Erós neúprosné.
Boreás vtom sa rozčertí!

Objíma Nymfa telo Pána,
Nežne sa k nemu pritúli.
Miluje, chce byť milovaná,
K milému pery našpúli.

Nič to, že rôžky, kopytká že…
Slepá je láska ako krt.
Afrodita sa ľúbiť káže –
Bolo tak, je a bude furt.

Podľahol láske chlpáň náhle.
Okolo všetko zamĺklo.
Na vnady vábne jemne siahne,
Na sladké rajské jablko.

Prečo by nie? Veď sama núka…
Ľúbiaca má byť ľúbená.
Odloží syrinx do klobúka.
Nepojmu nebies znamenia.

Boreás zúri od severu,
Zavíri čoby tornádo.
Pomstí sa kruto za neveru –
Nevestu Pán mu ukradol!

Neveril vietor na neveru.
Uletel iba na pár dní,
A už mu milú mrle žerú –
Do Pána sa mu poblázni.

Zradila Pítys dané sľuby:
Boreás hladil devy tvár,
Šepkala, ako ho len ľúbi…
Lásku v diaľ aby neodvial…

Píšťalke kvôli, pre tie nôty
Dievčina lásku zahubí.
Boreás divie neukrotný,
Dopíska syrinx, dotrúbi.

Skrúti sa víchor do tornáda,
Vytrhne Nymfu Pánovi.
Živel si city neovláda,
Po vzduchu chlpáň zaloví.

Unáša navždy zhrdzavenú…
Vyletia nahor od zeme.
Vytrestať náčim zradnú ženu.
Diaľavy nie sú dozerné.

Pod nimi moria, hory, lesy…
Oziabe dychom severu –
S údesom sneh sa s mrazom miesi.
Vršina šitá na mieru –

Do zeme vsadí Nymfu zradnú.
Ľadový dych ju ovíja,
Zlatisté slzy k nohám padnú,
Korene pustí pínia.

Vtáčika a či duše inej
Široko ani ďaleko.
Boreás drsný ku nej priľne,
Dávnej sa lásky nezriekol.

Ovanie dychom vonnú zeleň,
Rozneží milú píniu.
V korune na noc lôžko stelie,
Lásky sa chladnej napijú.
………………………………..
Vyfúkli z rúk mu devu ľúbu,
Uniesli milú dievčinu.
Hodili Pána cez palubu,
Spomienky v srdci nehynú.

Medové ústa, hebké telo…
Bola už ruka v rukáve…
Polienko lásky rozotlelo,
Dostal Pán nohy túlavé.

Spakuje svojich olív sedem,
Píšťalku… Viac mu nenáčim.
Kade sa vydať, keby vedel…
Dlho sa lesmi navláči.

Dáva sa horou, prejde lesmi,
Pítydu volá smutný Pán.
Tesný si v húšti chodník kliesni,
Ďaleko už sa zatúlal.

Usadne, siahne po nástroji,
Citlivú nôtu vylúdi.
Stratená láska clivie v bôli,
Nájdená k žitiu prebudí.

Dovanie z diale nápev stretný,
Ľúbivý tón sa odvíja.
Snežnými pnie sa medzi kvetmi
Pítyda… teda – pínia…

Ratolesť dá mu, zeleň chvoje.
Ovenčí Pán sa, podperí.
Nešťastná láska srdce kole,
A na tú šťastnú – neverí…

(Dryády – lesné nymfy,
Hélios – slnečný Boh, Slnko,
Boreás – severný vietor, Severák,
Syrinx – tu: Pánova píšťala,
Unáša navždy zhrdzavenú… – teda lásku, ktorá zhrdzavela)

D r a g o 0906/17062013
…