Hórovo Oko

19. júna 2017 05:00, Prečítané 2 552x, Drahoslav Mika, UHOL POHĽADU

Otváram Oko Hóra,

Ledva sa prebudím,

Zvony sa rozhlaholia,

Vrážajúc do ľudí.

Do lúčov Oko žmúri,

Vplával zvon do ticha,

V blankyte mrak sa chmúri,

Chobot sa rozkýcha.

Straka si zo zobáka

Dosiahne na strumu –

Žobroní od žobráka

Zeurenú korunu.

Ožíva Oko Hóra,

Kľuje sa nový deň.

Motýle kvetom dvoria,

Láska je Tichý Tieň.

Môj obraz oblak loví

Veternej do siete.

Gúľa sa malinový

Plamienok po lete.

Hrúži sa Oko Hóra

Do vlny na Níle.

Z duše mi prehovoria

Bohyne spanilé

Vyčkávam nedočkavo

Zhrbený na rohu.

Oko sa rozplakalo

V slnečnom batohu.

Úsmevom slzu suším,

Nech mi Hór neplače.

Pre modrý sprievod muší

Napečiem koláče.

D r a g o 20042015

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 86

13.11.2025

Človeka najviac nenávidia tí, ktorým sa nepodarilo zababrať mu život. . Slobodný človek urobí dobrovoľne všetko, čo mu prikážu. Či? .

Zanecháva Láska jazvy Ako stopy zlodeji Niekedy sa zamarazmí – O Seba sa podelí… . Z pravej Lásky neubúda Buď je celá, abo nič Keď sa na psa šije búda Nad hlavou mu praská bič . Meditujem nad rozliatym… Mlieko nie je ne vine Že sa chabá láska kláti A že sa aj pominie . Navráti sa k Amorovi Vyžalue Venuši Do osídel chňupa zloví Skôr [...]