Slamienky

25. mája 2018 05:00, Prečítané 2 335x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Vädnutia div má svoje čaro –

Slamienok chichot od leta…

Nermutia stromy za trvalou,

Malebný háv im ulieta.

Pohráva v tvári úsmev jari,

Nahradil husle kontrabas,

Dátumy blednú v kalendári,

Slamienky Duše kvitnú v nás.

Veľa je toho nad pochopy –

Uvädá telo, Duša nie…

V omladlých stopách ľad sa topí,

Trvalka vše sa zamanie.

Nezdolný Čas nám kmáše škuty,

Kontrabas hudie do šeda,

Samopaš oči nezarmúti,

Bujaré žilky nezbedia.

Slamienky v tvári, Duša v tele…

Čerpáme z konta Života.

Najkrajšie zrno žarnov melie,

Pod nami kára hrkotá.

Všetci sme všetkým čosi dlžní –

Dotyky… Slová… Pohľady…

Veď nielen básnik v básni blúzní,

Keď sa mu pero odľadí.

D r a g o 22022016

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Jazvy

11.11.2025

Zanecháva Láska jazvy Ako stopy zlodeji Niekedy sa zamarazmí – O Seba sa podelí… . Z pravej Lásky neubúda Buď je celá, abo nič Keď sa na psa šije búda Nad hlavou mu praská bič . Meditujem nad rozliatym… Mlieko nie je ne vine Že sa chabá láska kláti A že sa aj pominie . Navráti sa k Amorovi Vyžalue Venuši Do osídel chňupa zloví Skôr [...]