Drahoslav Mika

 
človeče,
 

kde si sa tu vzal,

odkiaľ si prišiel

a kam smerujú tvoje necesty?

Kto si,

že si si dovolil

sám sebe nasadiť korunu

a vyhlásiť sa za kráľa

všetkého živého i mŕtveho?

Kto si,

že si si sám

prisvojil právo

zasahovať

do všetkého ľudského i božského,

rozhodovať o osudoch Ľudí,

všetkých živých Tvorov

Rastlín

Planéty

Vesmíru   ???

Sú pred tebou bezmocné

A nedokážu sa brániť!

Boh ťa obdaril myslením

a ty hneď vyhlasuješ,

že okrem teba nikto nemyslí…

Vymyslel si inštinkty… (?)

Boh ťa obdaril cítením,

a teba nenapadne,

že všetko živé cíti…

Boh ťa obdaril

krásnou planétou ZEM –

ty si ju vyšťavil

a potom zničil !!!

A ničíš ju ďalej

až do prehratého konca

Žal si,

kde si nesial

Zobral si úrodu

zo Stromu Poznania

a vymyslel si veľa a veľa vecí,

ktoré si v krátkom čase

premieňal na zbrane,

ktoré zabíjajú a ničia

všetko Živé.

Po tebe požiar

Po požiari potopa

A potom nič…

Dostal si púhych Desatoro

od Najvyššieho

a mohol si byť šťastným,

lenže ty si ich zavrhol,

vysmievaš sa im,

ty musíš honobiť

a v mene mamony zabíjať,

húfne zabíjať

Na toto sa sústreďuje

Tvoj dar R(r)ozumu (?!)

Hrabeš,

Stále len hrabeš

a stále je ti málo

Ovládla ťa mamona,

opantali ťa peniaze,

Zlaté teľa sa stalo

tvojím bohom…

A preto vraždíš

ničíš všetko živé

to, čomu Boh vdýchol dušu

Kto ti dal právo ju odnímať ?!!!
 
 
 
 
 
 
 

 
ilustrácia: web
 
predošlý článok ……………….. nasledujúci