Drahoslav Mika

 
DRAGONAUT 
 
Plavím sa loďou Života
horami – dolinami.
Čas neúprosne klokotá…
 
Chlieb sladký, horký, slaný…
 
Ochutnať všetky stihol som
aj omrvinky schovať.
  
Kedy kapitán zavelí:
-Konečná – vystupovať!?
 
Koľko mi ešte zostáva
nocodní do prístavu?
Možnože celkom pramálo,
než k spánku skloním hlavu.
 
Koľkokrát si ma privinú
Deň i Noc do náručia,
keď v slnka lúči poslednom
sa lúčne kvety lúčia?
 
Koľkokrát si ma privinú
Deň i Noc do náručia,
keď v slnka lúči poslednom
sa lúčne kvety lúčia?
 
Koľkokrát duša prírody
sa bude smiať či stonať?
Kedy kapitán zavelí?
– Konečná – vystupovať ?!
 
Pýtam sa čiary na dlani –
ruky, čo perom píše,
kedy Atropa strihne niť
vyjdúc zo svojej skrýše?
 
Hermés ma pojme so sebou
k prameňu Acheónu.
 
Obol pre dedka Chárona …
Srdce pre Persefónu …
 
Kedy mám zbaliť pôžitky?
Či ešte plány snovať?
 
Kedy zavelí kapitán:
– Konečná – vystupovať?!
 
 
 
predošlý článok ……………….. nasledujúci