Žltučké lúče z oblohy
jak tisíc púpav pučia.
Ja celkom nežne zbieram ich
po jednom do náručia.
Švitorí vtáča ukryté
na strunách lýry vtáčej,
panenská briezka bez hávu
slzami Vesny plače.
Koberček farby nádeje
z matičky Zeme raší.
Ani pavúčik nedrieme –
má mušky na rováši.
Džavotom detí na lúke
plní sa zlatá brána.
Túžba uniká do diaľav –
odlieta do neznáma …
100409, PP – doma
Ilustroval: Juraji Kováč
predošlý článok ………. nasledujúci
mika Ďakujem milá Victória a ...
mika Zuzka myslel som, že kvapôčka... ...
victoria65 Milá báseň, čo poteší... ...
rozpravkarka2 Mikabáčik, taká ...
Celá debata | RSS tejto debaty