Deň vtákov alebo podobnosť čiste náhodná ( fejtón )

3. augusta 2010 00:05, Prečítané 4 359x, Drahoslav Mika, FEJTÓNY

Na stáročnom rozkošatenom dubisku, vzdorujúcom až doposiaľ zhubným časom, boli obsadené všetky konáre a vetvičky. Hniezdili sa na nich poslanci dvestodvanástich u nás žijúcich, priživujúcich sa i živoriacich druhov Vtáctva. Spevavce si nebojácne posadali medzi dravcov, lebo na snemovaní mali všetci poslaneckú imunitu a mohli bez obáv vyspevovať, či vyšvitoriť svoje názory.

Ďateľ ako tlačový tajomník sa usalašil na telegrafnom stĺpe a neustále vyťukával do sveta informácie o priebehu rokovania prvého nezávislého vtáčieho zletu. Dával pozor aby mu neunikla ani len čiaročka. Lebo čiarka hrá v morzeovke dôležitú úlohu.

Na predsedníckom konári sa usalašil Orol ( lebo on bol zo všetkých vtákov najsilnejší ), Vrabec ( lebo bol najdrzejší ) a dodatočne tam kooptovali Sovu ( lebo Sova bola najvzdelanejšia ).

Vtáky povstali a zbor Slávikov zaspieval hymnu vtáčej konfederácie Keby som bol vtáčkom. Potom snemovanie pozdravil pionier Škovránok a zatrilkoval poniektorým známu báseň Janka Kráľa Keby som bol orol-vták. Pri švitorácii nápadne poletoval Orlovi pred zobákom, takže tento si ho nemohol nevšimnúť. Orly päty nemajú, a tak nemôžeme Škovránka nazvať pätolizačom. Iba ak pazúrozobkáčom. Keď skončil slovo si zobral Orol.

„Milí Vtáci, milé Vtákyne! Zlietli sme sa sem, aby sme sa uzniesli …“

„Aby sme sa zniesli?“ – nedopočula Hlucháňová.

„Nie zniesli, ale uzniesli o istej veci. Znášať bude každý do vlastného hniezda“ – vysvetlil kľudne Orol.

„Iba ja nie“, – poznamenala ticho Kukučka, ale Orol ju nepočul.

„Teda, zlietli sme sa sem … ako by som to … nuž celkom náhodou sa mi dostal do nôh kalendár, taká kniha, viete, a keď som v nej listoval, zistil som, že každé ľudské zoskupenie má raz do roka svoj deň D, ktorý oslavuje a vtedy nepracuje. Majú ho ženy, deti, študenti, stavbári, tlačiari, ba aj žandári a vojaci. Postavme si vážený, otázku – vari sme my, Vtáci, horší od Ľudí? Vari si my všetci nezaslúžime svoj deň?“

„Nie sme horší! Zaslúžime si!“ – prekrikovali sa Vtáci.

„Veru tak je“ – pokračoval Orol. „A navyše máme morálny kredit. Stane sa, že mocnejší Vták zožerie slabšieho, ale je to vždy so súhlasom matky Prírody. Teda ak je hladný. Nikdy však nie preto, že ten druhý si postavil väčšie hniezdo, že lieta vyššie, že čviriká a nie kráka. Ešte sme nevylúčili Holuba zo stavu Holubov, Straku spomedzi Strák. Lebo Straka bude vždy len Strakou a z Holuba nikdy nebude Jastrab.“

„Vtáka spoznáš po perí“ – poznamenal Páv.

„Tak je, perie nie je kabát. Neprevrátiš ho! Iba čo by si ho vyšklbal. Ale čo by to bolo za Vtáka bez peria?“ – zapojil sa do diskusie Híľ.

„Načo toľko rečí? Vyhlásime si Deň Čajok, Deň Strnádok, Deň Bocianov …“ – podporoval Orlov návrh Havran.

„Nie“, – nesúhlasila Sova. „Načo toľko pompéznych osláv? Stačí, ak oslávia všetky Vtáky raz do roka v jeden a ten istý deň. Tak budeme zároveň demonštrovať svoju jednotu a svornosť.“

„Nech je ako vraví Sova!“ – zagágala Divá Hus. „A navrhujem Prvý máj!“

„Prvý máj nie“ – nesúhlasila Sluka. Vtedy oslavuje Človek – koruna všetkého tvorstva na zemi.“

„Devalvovaná“ – zasmial sa Cíbik.

„Ja som za Prvý apríl“ – ozval sa Zlatý Bažant. Lebo prvého apríla tiahnu Bažanti do svojich kasárenských klietok“.

„Nech je ním teda Prvý apríl. Aspoň bude aj nejaká sranda“ – podporil Bažantov návrh Orol. „Kto je za?“

Vtáci rôznohlasne spievali, švitorili, krákali, klepotali, čvirikali, pišťali, gágali, trilkovali … a návrh bol jednomyseľne prijatý.

Vrana ešte navrhla založiť odborový zväz, lebo nie všetky Vtáky sú zákonom chránené, ale drobnejšie vtáctvo sa začalo obávať o svoju poslaneckú imunitu, preto šli radšej na obed.

Po zaspievaní vtáčej Interpiesne – Kdepak ty ptáčku hnízdo máš – Orol prvý nezávislý vtáčí zlet rozpustil. Pozdravný list od disidentov Tučniakov pošta nedoručila.
31. 3. 1990