Drahoslav Mika

 

V ULITE  TMAVEJ  NOCI

Dnes padá dážď až z hviezd

drobný a veľmi hustý

aj na halúzkach briez

dážď šuští…šuští…šuští…

Ozvena mokrých krokov

zmoknuté návraty

tme vzdávam dnes svoj poklon

vôbec nie usmiaty

Všetko spí, všetko chrápe

na vlnách rádia

Ja, ležiac na kanape

niť mysle rozvíjam

Kvapky na okno klopú –

africké tamtamy

pretkajú Európu

mokrými piesňami

…………………………..

Zvečera v prítmí krčmy

sedel som s priateľom

Pil pivo zadumaný

v duši mal nepokoj

Do veršov slová kládol

ranený na duši

Penivou bielou bradou

mlčanie narušil

Siahol až do pivnice

do hĺbky svojho Ja

Ukladal Slnečnice

na oltár pokoja

Svit Slnka plný semien

do noci svietil mu

Karty sú plné premien –

Kráľ patrí na Dámu.

………………………………..

Keď sme sa rozlúčili

deň dňu už ruku podal

v polnočnej hystérii

z neba kvapkala voda

Josipovi Š. pri príležitosti

nočného pivopitia na Luníku

(nie IX)

041002  /  D r a g o 
 
 
 
 
 
 
 
 
ilustračné foto: zdroj
 
predošlý článok ……………….. nasledujúci