Drahoslav Mika

 
 
H R D L I Č K A

Zebra si ľahla na cestu

Čiernu farbu má pre ženícha

A bielou zdobí nevestu

Čierna býva aj farbou smútku

V našom kraji

Ustajniť zebru mali v stajni

Pri chvoste zebry

A možno pri hlave

Kto sa má v zebrách vyznať

Je mimoriadna trýzna

Hrdlička mŕtva leží tam

Kde ešte včera hrkútala

To svoje cukrúúúú

Sediac na mojom obloku

Už zomrela

A či tragicky zahynula

Pri zrážke s civilizáciou

Hrdlička mŕtva leží

Nikomu na nej nezáleží

Nebijú zvony v žiadnej veži

Nezaspieva jej requiem

Vrabčí zbor z jarabiny

Len výfukové plyny 

Ju občas ovejú

Nik zádušnú omšu

Za ňu neodslúži

Odvracajú sa ženy

Odvracajú sa muži

A nikto po nej nevzlyká

Leží na kraji chodníka

Hneď vedľa zamrznutej mláky

Jej let už neprekoná diaľky

Každý je ku nej ľahostajný

Prach na ňu sadá

Nik ju neometá 

Zvláštna to po hrdličke pieta

Hrdličke nevykopú hrob

A nenapíšu na pomníku

Tu spočíva…

A žila krátko…

Možno sa telo jej rozplynie

Pod kolesami auta

Alebo nejak podobne

Perie z nej bude lietať ako sneh

Zatiaľ len leží….

……………………..

O dva dni hľadím

Hrdličku ktosi položil

Do zamrznutej trávy

A na jej mŕtve telo

Preložil krížom

Dve husté vetvičky

Ulomené z borovice – limby

Predsa sa našiel ktosi Neznámy

Kto si jej všimol

A vzdal jej úctu poslednú

A možno večer v obloku

Zapálil sviečku

Za spasenie hrdličkinej duše

Vystlal jej cestu do vtáčieho neba

Aj hrdlička sa prevteľuje

To si však nechajme pre seba…

141202  /  D r a g o 
 
 
 
 
 
 
 

YouTube Direkt
 
predošlý článok ………………. nasledujúci